Priania ku Dňu matiek

Priania ku Dňu matiek

Mama

Mama.
Prvé slovo naše,
ktoré nám vychádza
priamo z duše.

Mama, ktorá nás vždy podrží,
mama, čo nás vždy pri srdci poteší.

Mama, to je slnko,
čo svieti každý deň,
a preto celý rok je
u nás leto.

Domov

Vo vrchoch vietor fičí,
v potoku voda hučí.
Na poliach tráva veje,
v našom dome sa
všetko smeje.

Na kopci žltý dom,
ja a moje sestry v ňom.
Keď je krik a zhon,
mamka s ockom sú
tiež v ňom.
A čo mám rada na tom?
To, že je to môj rodný dom
a rodinka šťastná v ňom.

Krása je ukrytá v nás

To, čo je dôležité,
je v nás ukryté.
Aj v mojej mamke je krása,
hoci na tvári je sem-tam vráska.
Srdce z kameňa nemá,
je čestná, dobrá a úprimná.
Som rada,
že je moja mama.
Hoci nemôže byť vždy krásna,
ale vo vnútri krása je naozajstná.

Mamka

Lúka krásnych kvetov,
ruží a tulipánov.
Zanesiem ich mamke dosť
pre jej veľkú radosť.
Aby bola rada,
veľký úsmev na tvári mala.
Veľmi ju rada mám,
svoje srdiečko jej z lásky dám.
Mamka je krásna ako kvet,
viac ako celý svet.
Je môj motýlik na lúke,
nevyrovná sa jej nikto na svete.

Láska

Láska je krásny čas,
keď je všade vôkol nás.
Keď to slovo krásne hreje,
v ľuďoch nádej nevytleje.
Nádej živí všetko krásne,
a preto sa píšu básne.

Rodina

Rodina je pre mňa všetkým...
Vie ma jemne pohladiť po líci,
až mám z toho zimomriavky.
Vie mi v správnej chvíli
povedať zopár krásnych slov,
ktoré mi založia oheň
v mojom srdci a stále hrejú.
Hrejú aj v zime a ja som šťastná,
pretože som v rodine našla
skutočné detské šťastie.

Detská radosť

Veselo slnko svieti,
vonku sa hrá hŕba detí.
Jedny hrajú futbal.
druhé púšťajú šarkana
a tie tretie behajú od rána.
Zlákala ich kopa lístia.
Je pekné farebné,
na jesenné hry
pre nich ako stvorené.
Keď si sadnú na lavičku,
rozmýšľajú, akú si dajú
ešte rozcvičku.
Radosť prežívajú veľkú,
lebo mamka im dáva
šťastie a lásku odmala.

Radosť

Iskry šťastia v srdci mám,
keď lásku rozdávam.
Veľký úsmev na tvári
rozžiari aj očká mojej mamy.
Je to pocit krásny,
na prvý pohľad vzácny.
Úsmev plný radosti,
keď nie sú žiadne starosti.

Šťastie či smola?

Jedného dňa som mala veľkú smolu. A viete prečo? Bola som ešte malá slečna, ale zomrela mi mamka. Mne a sestre. Bol to veľký smútok. Každý plakal. Aj blízki aj vzdialení príbuzní, ale aj celkom cudzí ľudia. Ani som si to nevedela predstaviť, čo bude nasledovať. Tak sa môj život začal akoby odznova.

Spolu so sestrou nás dali nášmu staršiemu bratovi do opatery. Ale postretla nás ďalšia smola. Brat sa o nás dostatočne nestaral, a tak sme sa ocitli v Detskom domove vo Svidníku. Bola to smola? Ani nie. Predsa mám obrovské šťastie, že mám ľudí, ktorí sa o mňa starajú. Našla som si novú rodinu a som šťastná. Teta v domove je moja druhá mama. A ja viem, že je niekto, kto má ma rád a záleží mu na mne.

Rodina

Život vtedy krásny je,
ak ti v ňom nič nechýba.
Zdravie, rodina, priatelia, láska
a na čele vráska.
Vráska smútku? Šťastia?
Ktovie, nič nám neprezrádza.
No život nie je prechádzka
ružovou záhradou,
lebo niekedy sa objaví na ceste prekážka,
ktorú musím prekonať s chladnou hlavou.
Niekedy sa radosť na smútok premení,
vtedy všetko krásne smútok zatieni.
No treba sa s tým vyrovnať
a po ceste života ďalej
s úsmevom na tvári kráčať.
Môj život krásny a radostný je,
keď ma moja rodina povzbudzuje.
A keď sa zrazu smútok objaví
a slza mi steká po tvári,
vtedy sa pri mne objaví mama
a povie mi, ako ma má veľmi rada.
Lebo mama a oco je poklad náš,
tak si oboch veľmi váž.
Mama ti život z lásky dala
a aj s láskou sa o teba starala a stará.
Veď rodina je len jedna
a vždy tu bude pre teba.

Ja som malá popleta,
kričím stále do sveta,
že zabúdam stále
niečo iné,
zostáva to všetko
na mojej mamine.

Mamička

Mamička je ružička,
ale bez tŕnia
Každý deň
keď sa prebudím,
cítim jej vôňu.
Jej vôňa
je ako čerstvo
zakvitnutá ruža,
ktorá však nikdy
nezvädne.

Mamka

Mamička je moja zlata hviezdička,
ktorá svieti na mojom nebi.
Ukazuje cestu,
ktorou mám kráčať.
Svieti jasne každý deň
a ukazuje smer
na cestičku
môjho života.