Mišo Pucovský – Mudroň (Próza na Šaliansky Maťko a HK)

Anton Hrabovštiak: Povesti Oravskej doliny

Mišo Pucovský - Mudroň

Raz v zime zišli sa richtári zo všetkých kútov oravskej stolice v Kubíne. Boli práve fašiangy a županovi sa zdalo, že by bolo treba skôr dačo veselšieho povedať:

"A či vy, páni richtári, viete, ako raz chceli Pucovčania prísť lacno k baranom?"
"Nie, veru, nevieme," ozývalo sa dvoranou.

Župan začal vykladať, ako raz Pucovčania stretli kupca, čo hnal kŕdeľ baranov. Keď sa ho spýtali, kde ich nakúpil, povedal:
"Kamaráti, k nim som ja ľahko prišiel. Práve pred chvíľou som ich z vody povyťahoval. Ak chcete mať aj vy takéto barany, nože zájdite k rieke a zastavte sa pri najväčšej hlbočine. Na dne ich stojí ešte dobrá polovica, čo som už nevládal vytiahnúť."

Richtári sa pri tejto reči začali smiať, až ich bolo počuť na ulicu. Župan ďalej vykladal, ako Pucovčania naozaj zašli k hlbočine a ako poskákali do vody. Barany však nevytiahli, ba sa ešte aj utopili, lebo nevedeli plávať.
Iba pucovský richtár sa nesmial.
"No len počkajte, aby vám tí utopení Pucovčania raz nechýbali! Toho roku nedám županovi ani jedného chlapa na vojnu. Nech si vyberie vojakov z múdrejších dedín!"
Keď prišiel deň, v ktorom mal richtár Mišo odviesť súcich chlapov z Pucova do Kubína, zavolal si ich k sebe a takto im rozkázal:
"Mládenci, choďte hneď do cintorína a vykopte si v ňom vlastné hroby. Políhajte si do hrobov a čakajte."
A Mišo hybaj sám dolu dedinou do Kubína.
"A mládencov kde máš?" skríkol župan na Miša.
"Nemám, vaša milosť, pán župan, lebo moji chlapci všetci v cintoríne ležia," povie pokojne Mišo.

"Čože, v cintoríne?...Táraš, cigániš!" pajedil sa župan.
"Oj nie, neklamem, pán župan. Keď neveríte, ráčte sa presvedčiť."
Hajdúsi nasadli na kone a hybaj do Pucova najkratšou cestou. Keď došli do cintorína, pucovskí mládenci ležali vo vykopaných hroboch a spokojne sa pozerali na hajdúchov. Čože mali hajdúsi robiť, ako sa zobrať nazad do stoličného mesta.
Župan dlho krútil hlavou, premýšľal, čo povedať Mišovi:
"Chlap si, Mišo! Vidím, že si mi prešiel cez rozum. No zato si mi mohol aspoň niektorých
chlapov doviesť."
"Ech , nie, vaša milosť, pán župan, lebo tí chlapi, čo by ešte mohli na vojne slúžiť, tí sa
zas vtedy potopili, keď chceli barany z vody povyťahovať."
Pán župan vtedy uznal, že má pred sebou veľmi múdreho človeka. Ale sa na neho
nehneval a takto mu povie:
"Odo dneška sa budeš volať nielen Mišo Pucovský, ale aj Mudroň, lebo si z múdrej
famílie."
A naozaj, od tých čias sa tak Mišo, ako aj všetci jeho potomci volali Mudroňovci.