Hrozná vec – D. Stefanov (HK - poézia)

Hrozná vec – D. Stefanov (HK - poézia)

Plače Vierka.
„Čo je, dcérka?“
Vraví Vierka tatkovi a matke:
„Mám veľkú chuť na voľačo sladké.
Dajte meter koláča,
aby zo mňa mohlo vyrásť školáča!

Dajte medu v sude,
aj tak iba pod zub mi to bude!“
Hm! Ale tie jej zuby – Boží dôpust!
Či na kraji a či na prostriedku –
akoby si Vierka dala do úst
najčiernejšiu kominársku štetku.

Včera na raňajky zjedla
orechovník ako knedľa.
A čo zjedla na obed?
Zjedla čokoládu
takú veľkú ako svet –
a dve menšie na zahnanie hladu.

Potom na večeru Viera...
No dosť.
Včera bolo včera.

Čo sa to s ňou dnes však robí?
Roní slzy ako bôby.
Jej krik ľaká celú štvrť.
Celá štvrť v tom vidí smrť.
Začína sa o zem hádzať?
Štvrť mesta sa začne schádzať.

„Čo sa deje?“
„Beda, beda!“
„Dá sa dáko pomôcť?“
„Nedá.“
„Prišlo to sťa úder z neba!“
„Zjedla jed?“
„Nie.“
„A čo teda?“
„Čosi hrozné! 
Veď tá Vierka,
tá chuderka,
zjedla... kúsok chleba!“

Preklad: Ľ. Feldek

Z knihy: Slnečné prasiatka

Mladé letá 1976