O priveľkej repe – M. Rúfus (HK – poézia na prednes)

O priveľkej repe – M. Rúfus (HK – poézia na prednes)

„Je to repa veľkolepá,“

radoval sa dedko.

„Bude jej tak cez pol sklepa,

zaplní tam všetko!“

Ale repa preveliká,

stále ešte rastie.

Babka híka, vnučka híka:

„To je teda šťastie!“

Psíček reční: „Hav, hav, sláva!

Už má sladkú kožku!“

Oňucháva, oňucháva,

zdvihne zadnú nôžku.

Porosilo, pomočilo.

Kto chce, nech mi verí:

čosi v repe poskočilo

ešte o pol miery.

„To je repa, kocúrpane!“

mačka ledva jachce.

„Mohla by som hore na nej

vo dne striehnuť vrabce.“

Píska myška: „Och, tá výška!

Repa sa nám činí.

Budem ja v nej dozaista

ako červík v dyni!“

Repa rastie v zemi sama,

táto vec je prostá.

Ale potom – sprobuj sa ma

z tejto zeme dostať!

Dedko, babka, vnučka, psíček,

mačka, myška málo.

Sadlo starkej na nosíček vtáča,

pomáhalo.

A tu rrup! a už to bolo.

Vidíte ich, deti?

Gúľajú sa dolu roľou,

jeden, druhý, tretí.

Myška, mačka, psíček, vnučka,

 babka, dedko, vtáčik.

A tá repa ako slepá

pred sebou ich tlačí.

Hrdlička sa diví z neba:

„Kukrú, kukrú. Kukrrú.

Bolo im to ozaj treba

naraz toľko cukru?“

kniha: Zvieratníček

Tranoscius 1994