Obrázok z výstavy – T. Križka (HK - poézia na prednes)

Obrázok z výstavy – T. Križka (HK - poézia na prednes)

Koníčky v poli, voz a opodiaľ

dlhý rad vriec. A havran k tomu.

Ale kam zmizol hospodár?

Odbehol domov, veď sa dymí z domu...

Nie je sám. Sú s ním všetci jeho milí:

obaja starkí, matka, detí pätoro.

No prečo sa nám takto v dome skryli,

keď neprší a nie je neskoro?

Za stolom sedia, iba mlčky vlastne.

V zavretých oknách kvíli klarinet.

Zaiste je im takto spolu krásne.

Čo na tom, že ich nevidieť.

Prečo ich maliar nikam nenakreslil?

Hrozienka sladko driemu v koláči.

Umelec ľahšie namaľuje vesmír,

ak podstatné skôr iba naznačí.

Tak akoBásnik:

Keď povie slnko, povie tôňa.

Na lúku vyvedie pásť koňa.

Do okna v spálni vloží muškát.

Nechá v ňom starkú čosi šuškať

do ucha svojmu kocúrovi.

Aj keď ich básnik nevysloví,

zaiste sú tam a sú krásni.

Veď ako krása patria k básni.

Keď je už všetko nakreslené,

i dvor, i celá dedina,

voz so senom, i deti v sene,

i mamka, naša, jediná,

čo ešte potom pridať k tomu?

Vari to, ľudia, neviete?

O tom vie predsa každý, komu

dal Pán Boh srdce na svete!

Treba len čítať jeho zrakom

veci i pod, i nad nami.

Umelec kreslí len to, na čom

spočinul srdcom, a nie očami.

Montáž básní: Obrázok z výstavy, Básnik, Princíp

(básne sú odlíšené písmom)

Z knihy: Kresbička drobná navždy visí v ráme

Vydalo: FACTUM BONUM, 2010