Obrázok z výstavy – T. Križka (HK – poézia na prednes)

Obrázok z výstavy – T. Križka (HK – poézia na prednes)

Koníčky v poli, voz a opodiaľ
dlhý rad vriec. A havran k tomu.
Ale kam zmizol hospodár?
Odbehol domov, veď sa dymí z domu...

Nie je sám. Sú s ním všetci jeho milí:
obaja starkí, matka, detí pätoro.
No prečo sa nám takto v dome skryli,
keď neprší a nie je neskoro?

Za stolom sedia, iba mlčky vlastne.
V zavretých oknách kvíli klarinet.
Zaiste je im takto spolu krásne.
Čo na tom, že ich nevidieť.

Prečo ich maliar nikam nenakreslil?
Hrozienka sladko driemu v koláči.
Umelec ľahšie namaľuje vesmír,
ak podstatné skôr iba naznačí.

Tak akoBásnik:
Keď povie slnko, povie tôňa.
Na lúku vyvedie pásť koňa.
Do okna v spálni vloží muškát.

Nechá v ňom starkú čosi šuškať
do ucha svojmu kocúrovi.
Aj keď ich básnik nevysloví,
zaiste sú tam a sú krásni.

Veď ako krása patria k básni.
Keď je už všetko nakreslené,
i dvor, i celá dedina,
voz so senom, i deti v sene,

i mamka, naša, jediná,
čo ešte potom pridať k tomu?
Vari to, ľudia, neviete?
O tom vie predsa každý, komu

dal Pán Boh srdce na svete!
Treba len čítať jeho zrakom
veci i pod, i nad nami.
Umelec kreslí len to, na čom
spočinul srdcom, a nie očami.

Montáž básní: Obrázok z výstavy, Básnik, Princíp (básne sú odlíšené písmom)

Z knihy: Kresbička drobná navždy visí v ráme

Vydalo: FACTUM BONUM, 2010