Uspávací drozd – Ľ. Feldek (HK - poézia na recitáciu)

Uspávací drozd – Ľ. Feldek (HK - poézia na recitáciu)

Bol na stole prášok

veľký ako hrášok.

Nie na spapanie,

ale na spanie.

Našla prášok-hrášok

muška dobrodružka,

tá ho spapala.

Letela von oknom,

cestou zaspala.

Mušku-dobrodružku

s práškom-hráškom v brušku

našiel jeden drozd.

Práve mušky lapal

a tak mušku spapal.

Zaklipkal mu chvost.

Potom tento drozd

sadol na drôty,

že si zanôti.

Ako začal spievať,

začalo sa stmievať.

Všetci ostali

zrazu ospalí.

Sen sa niesol vzduchom

a tiež po drôtoch.

Tak napríklad hroch:

zdvihol telefón,

ozval sa mu tón,

hneď sa prikryl uchom.

Sen zaštopkal očká spáčom,

pančuchám aj pančucháčom.

Zo zebier sa stali dámy,

oblečené do pyžamy.

Vlaky išli ako vo sne,

mali samé spiace vozne.

Do obchodov tiahli raky

kupovať si spacie vaky.

Kupovať! No od koho a ako?

V obchodoch už postojačky

zaspali aj predavačky

spacích vakov.

Nieto vakov –

zástup rakov

domov tiahol pospiatky.

Chcem povedať: pospiačky.

Každý spí už hádam.

A ja? Prášok hľadám!

Na stole bol –

skapal!

Kto mi ho len spapal?

Nespím –

hlavou kníšem.

Sedím –

báseň píšem.

A hľa!

Zrazu v básni

spieva ako hosť

uspávací drozd:

- Pán básnik, už zhasni!

A drozdovi z bruška

uspávacia muška:

Pípí, pípí, pí,

pán básnik už spí!