Uspávací drozd – Ľ. Feldek (HK – poézia na recitáciu)

Uspávací drozd – Ľ. Feldek (HK – poézia na recitáciu)

Bol na stole prášok
veľký ako hrášok.
Nie na spapanie,
ale na spanie.

Našla prášok-hrášok
muška dobrodružka,
tá ho spapala.
Letela von oknom,
cestou zaspala.

Mušku-dobrodružku
s práškom-hráškom v brušku
našiel jeden drozd.
Práve mušky lapal
a tak mušku spapal.

Zaklipkal mu chvost.
Potom tento drozd
sadol na drôty,
že si zanôti.

Ako začal spievať,
začalo sa stmievať.
Všetci ostali
zrazu ospalí.

Sen sa niesol vzduchom
a tiež po drôtoch.
Tak napríklad hroch:
zdvihol telefón,
ozval sa mu tón,
hneď sa prikryl uchom.

Sen zaštopkal očká spáčom,
pančuchám aj pančucháčom.
Zo zebier sa stali dámy,
oblečené do pyžamy.

Vlaky išli ako vo sne,
mali samé spiace vozne.
Do obchodov tiahli raky
kupovať si spacie vaky.

Kupovať! No od koho a ako?
V obchodoch už postojačky
zaspali aj predavačky
spacích vakov.

Nieto vakov –
zástup rakov
domov tiahol pospiatky.
Chcem povedať: pospiačky.

Každý spí už hádam.
A ja? Prášok hľadám!
Na stole bol –
skapal!
Kto mi ho len spapal?
Nespím –
hlavou kníšem.
Sedím –
báseň píšem.

A hľa!
Zrazu v básni
spieva ako hosť
uspávací drozd:

– Pán básnik, už zhasni!
A drozdovi z bruška
uspávacia muška:
Pípí, pípí, pí,
pán básnik už spí!