Osud jednej ženy – A. Delbéeová (HK - próza na prednes)

Slovenský jazyk » Básne

Autor: katarina05 (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 12.01.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 475 slov
Počet zobrazení: 3 491
Tlačení: 131
Uložení: 131

Osud jednej ženy – A. Delbéeová (HK - próza na prednes)

 „Camiiille!“ zaznie z diaľky detský hlas. Camille vybuchne smiechom. Drsným smiechom na trinásťročné dievčisko. Nie je zlomyseľná, ale chce byť sama. Vnoriť sa do lesa. Pohltiť vietor. Stretnúť princov – kamene, hlinu, piesok.

„Camiiille!“

Bratov hlas. Kričí na ňu detským hláskom, ktorý prenikne cez bubienok a zovrie srdce. To dieťa je stále s ňou. Určite sa pokúsi dohoniť ju. A ona je už na kraji lesa. Natiahne krok ako chlapec a zlostne vykročí. Ťažké dreváky sa jej v lepkavej zemi prebárajú. V mastnej zemi, ktorú gniavi detským krokom – mladá, bezočivá, nespútaná. Odrazu ju premkne túžba zaboriť sa prstami do blata. Zem má štipľavú, pálivú vôňu. Pevne ju zovrie prstami, stisne. Mastnú lesklú hlinu, ktorú tu Camille nájde každé prázdniny. A potom kamene. Vznešené, nedotknuteľné kamene. Tu sa obráti. Díva sa na ňu obrovský, biely, trocha naklonený obor. Kameň nespúšťa z nej oči. Camille stojí pri ňom, oprie sa oň, pomaly ho trpezlivo, dlho hladká. Obor je ľahostajný, tajomný, nepreniknuteľný. Chcela by nad ním zvíťaziť, chcela by, aby sa zrodil jej samej pod rukami. Camille sa rozhodne. Teraz vie, po čo prišla. Našla odpoveď. Nebude večne čakať.

Zdvihol sa vietor, kdesi v diaľke zúri búrka. Camille sa rozkričí, chce sa jej kričať, vypudiť zo seba nesmiernu túžbu žiť nespútane, tak, ako sa nepatrí. Behom zaútočí na kopec. Chce byť hore prvá. Paul jej je určite za pätami. Cesty sa skrúcajú doprava, doľava. Stoja proti sebe, jedna sa hrbí, skrúca, scvrkáva, druhá sa zase vznáša, akoby ju strhával vír. Camille beží rýchlejšie. Čoraz väčšmi sa ponáhľa. Vystupuje čoraz vyššie. Rozpršalo sa. Cesta je čoraz klzkejšia. Camille si nič nevšíma, nevníma, len kráča. Vietor buráca čoraz silnejšie. Fialovú oblohu miestami pretne blesk. Cesta sa stráca pod nohami, prší hustejšie, nepríjemnejšie. Dievča nič necíti. Kráča uprostred piesočného poľa, ktoré pokrýva kopec. Vietor zvíri piesok okolo nej. Zlomyseľne zafúka. Camille kráča na opačný koniec útesu. Camille sa vypína nad planinu, Camille sa vypína nad celou krajinou. Zazrie tam budúcnosť. Svoju budúcnosť.

Odrazu jej vietor uvoľní stuhu. Vlasy sa jej krútia okolo tváre ako stovky zlatých hadov. Pod zatiahnutou oblohou sotva rozoznať tvár. Je rozpálená, rozpálená od nespútaného behu. Strhne si kabát, rozhalí si košeľu. Zhodí topánky, akoby sa chystala do vody, zaborí si nohy do piesku vlhkého od dažďa. Camille sa odrazu váľa v piesku ako mačka, akoby chcela vstrebať jeho vlhkosť. Vstane, vo vlasoch plno piesku, vyzerá ako staroveký bojovník, tvár samé blato.

„Camille!“

Paul pri pohľade na to zjavenie vykríkne.

„Môj drahý Paul! Počúvaj, poviem ti tajomstvo. Chcela by som byť... chcela by som... robiť sochy! Videla som takú knihu, sochy, vieš, ako ja robím z hliny... Teraz už viem. Chcem byť veľkou sochárkou.“

Naokolo sa zotmelo. Iba nad nimi nie. Svieti na nich mesiac. Na dve deti. Camille zabudla na čas a upiera oči do noci. Pokojne sa pustí dole svahom.

Vydavateľstvo: SMENA (1988)

Preklad: Katarína Kenížová

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#proza na prednes #prednes #prednes HK #Pavúk recitacua #pavúk proza

Hviezdoslavov Kubín (HK) – poézia a próza

Diskusia: Osud jednej ženy – A. Delbéeová (HK - próza na prednes)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.035 s.
Zavrieť reklamu