Sen – G. Papuček (HK poézia na recitáciu)

Sen – G. Papuček (HK poézia na recitáciu)

Včera večer unavený

ľahol som si spať.

Odrazu len bubeníka

čujem bubnovať.

Po dedine zôkol-vôkol

rozlieha sa šum:

„Tramta-dratta, tramta-dratta,

tramta-dratta, bum!

Dáva sa na vedomie!

Kto sa chce hrať s básničkami,

nech nám to hneď povie!

Do dediny vchádza kára,

vezie majstra veršikára!

Za ním na pol okamihu

ďalšia kára vezie knihu.

Za ňou peši prichádzajú,

čo tú knihu otvárajú.

A za nimi mnohí ešte,

tiahnu rovno na námestie!

Ak nepríde do programu

žiadna zmena,

básničková kniha bude

pre široké obecenstvo

zajtra ráno otvorená!

Tramta-dratta, bum!

Ten majster na hniličky...

chcem povedať básničky –

to som ja!

Sedím v káre naklonený nad písací stroj,

píšem báseň od skorého rána. Stoj čo stoj

tlčiem, bijem na klávesy, klepem ako hrom:

malíčkom, aj palčekom, aj ukazovákom.

V žalúdku mi muzikanti vyjú ako psy,

ale zato túto báseň vyklepkal som si:

Ó, múza moja, pomôž mi napísať

aspoň jeden veršík!

Budem ti za to povďačný, sľubujem,

napíšem ho ver´šik- (ovne).

A je to! Škoda len, že básnička je dlhšia o to „ovne“.

To mi múza pomáhala trošku nešikovne.

Možnože ma ani nemá rada.

Možno, že si vhodnejšieho hľadá!

Možno, že ma klame. Kto ho vie?

Možno to len so mnou žartuje.

Odrazu sa zastavila kára,

nadhodila majstra veršikára.

A ten letkom, ako divé húsky,

predstavuje krkolomné kúsky.

Ľudia hľadia, čo ten majster stvára,

a veršikár svojho osla kára,

až nakoniec spadne ako klát

oslíkovi rovno na chrbát.

A ľud vôkol tlieska,

dlaň si o dlaň plieska:

„Vitaj, chýrny básnik, slávny akrobat!“

Tak sa dostal básnik do dediny,

kde bývali veršachtivé decká.

Uhniezdil sa v lone Meluzíny,

oslík naňho dýcha ako piecka.

A nad nimi obloha sa klenie,

začína sa slávne predstavenie:

Pod taktovkou dirigenta Mesiačka

predstaví sa zlatý orchester.

Sólo spieva zlatovlasá speváčka

z najslávnejších Kormošových diel.

V chóre spievajú mi hviezdičky

moje zhudobnené básničky!

Odrazu len milostivá múza

k tvári sa mi cudne nakloní,

dá mi bozk, a... celý svet sa rúca,

oblaky sa menia v paplóny,

do neznáma mizne mesiac,

hviezdy, dirigent, aj orchester, aj chór.

A ja ležím na posteli triezvy,

sen sa skončil, ale pekný bol.

Od začiatku do poslednej strany.

Púhy obraz – na vzduch maľovaný.

A je po sne!

Z knihy: Hrajme sa!

Vydavateľstvo: Tankönyvkiadó (1990)