Správa o ňom – G. Kunert (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Správa o ňom – G. Kunert (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Je jeden zvláštne ustrojený tvor,

Menej známy než iní:

potiahnutý bledou kožou a takmer bez vlasov,

naplnený črevami, kosťami a trochou mozgu.

Má chrbtovú kosť, ale len v tele.

Jeho pamäť je krátka,

lebo len čo mu na rukách uschla krv,

zabudol, už nevie, od koho pochádza.

Sťa drahocenný poklad skrýva

pred seberovnými svoje pohlavie,

ale celému svetu ponúka

najtajnejšie hnutia svojej duše.

Až vrchovato.

Ústne, písomne, výtvarne.

Zdržuje sa v zle osvetlených dúpätách

pravouhlých tvarov

a vŕši v nich stoličky, skrine,

strojčeky na vylúdenie hluku,

pri ktorom vzrušene myká nohami, rukami.

Plný slabostí má jednu prednosť,

Tá ho robí nepremožiteľným: vie sa prispôsobiť.

Keď padá dážď, si dáždnik otvorí,

padajú bomby, dá si na hlavu kovový klobúk,

schádza do pivníc.

Vyzná sa v každej situácii.

Jeho čas krátky je,

no využíva ho na to,

aby ho skrátil seberovným.

Zvykol si,

že deň čo deň, rok čo rok

mu pomedzi prsty preteká

a nič nezanecháva,

Len ryhy, vrásky, mozole.

Už dlhé veky zvykol si

modliť sa k dávnym bohov,

vie sa však modliť aj k dnešným, akže majú moc.

Takto ich zneužíva

A seba tiež.

Prvý mŕtvy na jeho ceste ho naľaká.

Desiaty už nie.

A stého ani nevidí.

Pozná biedu celého sveta,

ale zvykol si na všetko,

kým týka sa to len suseda.

Naozaj sila,

ktorá mu umožnila prežiť tisícročia

ako zázrakom.

Sám sa nazýva človekom.

Zriedka je ním.

Aby ním bol, o to sa snaží.

Poháňajte ho,

Aby sa ním stal.

Preklad: Ľubomír Feldek