Krídla – Ivan Drač (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Krídla – Ivan Drač (poézia Hviezdoslavov Kubín) (Novoročná balada) 

Horami-dolami                                                       

cez moria, cez rieky

Nový rok ľuďom

prinášal darčeky:

niekomu – boxer ako hračku,

niekomu – lacnú zapekačku,

niekomu baranicu novú,

niekomu raketu fotónovú,

niekomu – páper, nech sa holí

niekomu – na zemiaky soli,

niekomu – vody v riedkych vidlách,

a strýko Kiril dostal -

                                   krídla!

Deň ako deň a – kto to kedy videl!?

• pod lopatkami bundu preťalo

a cez vatu sa dvoje modrých krídel

veselo v slnku zatrepotalo!

K oblohe, hladné, vystreli sa pružne,

hltali azúrovú povodeň.

Strýkovo srdce, čo je ináč mužné,

zahalil čudný, nepokojný tieň.

(Niekomu – šťastný osud dáky,

niekomu – slnko cez oblaky,

niekomu – peknú dievčiu hruď,

niekomu – o polnoci smrť,

a Kirilovi taký prídel! -

   človeka čert vziať môže,

   odpusť, panebože -

                                  pár krídel!)

„Človek jak človek,“ - žena zabedáka - „a kto má veľa, tomu osud pridá!

Na nádchu prášok, kapce do fujaka,

tamtomu rezky, inému zas zbožie,

a tu, lumpovi, šľak ma trafiť môže,

     odpusť, panebože -

                                     krídla!“

Ale Kiril  nebol hlúpy veru

a keď ženin nárek neprestal,

osličkou sa usmial na sekeru

a tie krídla na kláte si sťal.

Prv než kohút kikiríkal z bidla,

smiech sa ozval hviezdam z papulí:

opäť sa mu cez košeľu krídla

ako šidlá z vreca vykľuli!

A tak Kiril zostal pri sekere,

zbohatol, no mal aj roboty:

krídlami si obšil dom i dvere,

krídlami si dvorec oplotil.

A tie krídla básnici mu kradli

- obnosia ich múzy nemálo -

estetici sa im k nohám kládli,

o nebi sa krídlam snívalo.

(Niekomu – k plotu novú bránu,

niekomu – podlosť prešibanú,

niekomu – oheň v kozube,

niekomu – aspoň po hube,

a Kirilovi - aby to čert vzal, akokoľvek,

nemáva šťastie taký člověk - krídla!)