Písomka – J. Lenko (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Písomka – J. Lenko (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Sadni si do lavice. Sám. A začni.

Posledná príležitosť zo školy...

Dokáž, že slová falošnými hráčmi

na tvojich ústach nikdy neboli.

Vyslov ich jasne, plné ohňa, citu,

daj nehu im a tvrdosť mramora.

Hľa, obri hôr sa noria do blankytu,

počúvaj, čo ich štíty hovoria.

Vieš veľa, lebo sám si veľa zažil,

hoci tvoj život nie je jeseňou.

Vieš o vatrách, čo smelý junák strážil,

o štôlňach vieš i rudách pod zemou,

o ranách, bojoch, o dňoch hnevu, vzbury,

vyslov ich tak, že pravdou zasvietia,

prírodnú farbu daj im, bez glazúry,

ako má horská lúka za leta.

Daj slovám pevnosť, vieru, mäkkosť nehy,

nevpúšťaj lacný prievan do hlások,

choď za symbolmi na najstrmšie brehy

a neuhýbaj ani o vlások.

A daj im voľnosť – popusť kantár, liace,

nech ako mladé bujné kone sú,

na koči pozdrav krásavice spiacej

ti z bájnych krajín donesú.

Vieš veľa, lebo život veľa učí.

Smelo si pripni dobrú ostrohu.

O čom to šumí Váh a hora hučí?

O čom to spieva vtáča na hlohu?