Som – L. Vadkerti-Gavorníková (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Som – L. Vadkerti-Gavorníková (poézia Hviezdoslavov Kubín)

Som
Dýcham vidím počujem a cítim
Som všade tam
kde sa práve nachádzam
a kde nie som niet nikoho
Nespytujem sa na dvore
kde som a čo je na ulici
kde práve nie som
Som doma na svete
a svet je doma u mňa
Viem všetko
Nepýtam sa trávy aká je
Som sama trávou
a v tejto chvíli skúmam
akú mám farbu vôňu a chuť
Som všetkým čím sa chcem stať
a môžem ak chcem všetko
Som oblakom a prším
Som riekou — vylievam sa
Som vetrom Trepocem sa v lístí moruše
Som zároveň lúkou
i kŕdlikom húsat
ktoré ma spásajú
Som les a som svoj vlastný
hájnik i drevorubač
a práve si rátam stromy
aby som vedela ako husto
sa zakoreňujem do hĺbky
ale ešte neviem
ktorý kmeň označím bielym zásekom
hoci mi v zelených húštinách už rúbu
pytliacke tiene
čiernych rúbanísk
Som spánkom ktorý zo mňa bdie
Som naplneným snom
a všetko čo v ňom chýba
sníva okolo mňa Nesnívam
Sama som bdelým očkom ruže
na planom šípe ktorý sníva o mne
O mne je lúka Rieka polia i les
žblnkajú šepocú i šumia o mne
O mne hovorí dvor i ulica
so svojím „nonáné?“
spieva o mne
O mne zvonia i vyhrávajú
Mňa dnes pochovávajú
zajtra vydávajú
Moje je dedina s kolískami
Moja zvonica s umieráčikom
Moje sú cudzie ploty
ktoré preliezam

Mne kvôli sladnú susedovie slivky
Moje sú pašienky
s jednonohým pastierom
Ja som tou nohou
kvôli ktorej kríva
Môj je obecný hrbáčik Jeho hrb
nie je na ťarchu obci ale mne
lebo mne patrí chotár
kam len dovidím
vo mne sa odtlačila každá piaď
na ktorú kedy stúpim
Som výhradne a úplne o sebe
a je ma toľko
že sa nezmestím do kože
ba vytŕčam na všetky strany sveta
z rukávov z goliera i zo sukne
povyrastených šiat
Som všetkým
čo sa ma kedy dotkne Kameňom
ktorý sa mi potkne o hlavu Pŕhľavou
ktorú šibem lýtkami Ružou
ktorá mi podriapala tvár
takže sa nad ňou
do krvava pýrim
pre nevinný pár motýľov

Som svojou matkou
a som svojou dcérou
Starý otec mnou prejde k vnukovi
Som svojou najvlastnejšou sestrou
terajšou zrkadlovou
dvojičkou vtedajšej
ktorá nič nevie
pretože vie všetko
pretože sa iba teraz zobúdza
zakiaľ ja som už dávno hore
ba ktorá mi tu občas zavadzia
často prekáža v práci
a zakaždým keď trochu ukročím
stojí mi bezočivo v ceste
hrkne ma hánkou do boku
tam kde mi búcha srdce
a vraví: neuhýbaj
Som Nie som
opojená sebou Nesnívam
Som svojím vlastným
bdelým opojením
ktoré sa mnou vo mne skutočne
snovo opája