Ako sa Nevedko vozil... – N. Nosov (próza Hviezdoslavov Kubín)

Ako sa Nevedko vozil... – N. Nosov (próza Hviezdoslavov Kubín)

Keď raz Ponáhľajko nebol doma, sadol si Nevedko do auta, ktoré stálo na dvore. Začal mykať páky a tlačiť pedále. Odrazu auto zaprskalo a pohlo sa.

Nevedko sa zľakol a chcel auto zastaviť. Potiahol akúsi páku. Ale auto namiesto toho, aby zastalo, rozbehlo sa ešte rýchlejšie. V ceste mu stála besiedka. Bum-rach-ta-tresk! Besiedka sa roztrieskala na kusy. Nevedka zasypalo trieskami od päty až po hlavu. Jedna doska ho švacla po chrbte, druhá o tresla vzadu po hlave. Nevedko chytil volant a začal ho krútiť. Auto lietalo po dvore a Nevedko kričal na plné hrdlo:

„Otvorte bránu inak na dvore všetko dodrúzgam!“

Všetko povybiehalo z domov. Nevedko vybehol z dvora a uháňal po ulici.

„Pozooor!“ kričal Nevedko a hnal sa dopredu.

Vševedko, Nedajsa, Šrófik, doktor Pilulka a ostatní kratuľkovia bežali za ním. Ale kdeže! Nemohli ho dohoniť. Nevedko lietal po meste a nevedel, ako zastaviť. Nakoniec podbehlo auto k potoku, prevážilo sa vez strmý breh a skrbáľalo sa dolu. Nevedko z neho vyfrkol a ostal ležať na brehu.

Vševedko, Nedajsa, Šrófik a doktor Pilulka zdvihli Nevedka a niesli ho domov. Všetci si mysleli, že je mŕtvy.

Doma ho položili na posteľ a Nevedko zrazu otvoril oči. Pozrel okolo seba a vraví:

„Kamaráti, žijem ešte?“

„Žiješ, žiješ,“ povedal doktor Pilulka. „Len pokojne lež, musím ťa prezrieť.“

Vyzliekol ho a začal prezerať.

„Veľké šťastie!“ hovorí. „Všetky kosti sú celé, máš len udreniny a niekoľko zadretých triesok.“

„To ma doska švacla po chrbte,“ povedal Nevedko.

„Triesky musíme vytiahnuť,“ pokýval hlavou Pilulka.

„A bude to bolieť?“ naľakal sa Nevedko.

„Nie, ani trošku. No, ukáž, hneď vytiahnem tú najväčšiu.“

„Jaj-jaj-jáj!“ skríkol Nevedko.

„Čo kričíš? Vari ťa bolí?“ čudoval sa Pilulka.

„Pravdaže bolí!“

„No len vydrž, vydrž! To sa ti len tak vidí.“

„Nie, nevidí! Jaj-jaj-jáj!“

„Čo kričíš, akoby som ťa rezal? Veď ťa predsa nerežem.“

„Bolíí! Vravel si, že nebude, a bolííí! Jaj, už nechcem! Nechcem! Radšej budem s trieskou.“

„Nemôžeš, hnisalo by ti. Teraz potrieme jódom.“

„A bude to bolieť?“

„Nie, jódom nebolí. Lež pokojne.“

„Jaj-jaj-jaaaj!“

„Čo reveš? Nerev! Na aute sa vozíš rád, ale voľačo vydržať, to už nerád!“

„Jááj! Ako páli!“

„Trošku popáli a prestane. Teraz idem teplomer.“

„Joj, nechcem teplomer! Nechcem! Bude ma bolieť!“

„Ale veď teplomer vôbec nebolí.“

„Ty stále vravíš, že nebolí, a potom bolí.“

Vtom Nevedko vyfrkol z postele a vyskočil otvoreným oblokom.

Doktor Pilulka sa vrátil s teplomerom, hľadí – po Nevedkovi ani stopy.

„Potom lieč chorého!“ zašomral si popod nos. „Liečiš ho, liečiš, a on vyskočí oblokom. To je dáky poriadok?“