Hahahihichechehoho – Olin Kozubek (próza Hviezdoslavov Kubín)

Hahahihichechehoho – Olin Kozubek (próza Hviezdoslavov Kubín)

„Hahahihichechehoho, hahahihichechehoho,“ začul raz poobede stolár Ignác, keď ležal na svojom gauči a oddychoval. Vstal, otvoril oblok a počul silnejšie:

„Hahahihichechehoho, hahahihichechehoho...“

Vonku bol vetrisko a lejak. Medzi svišťaním vetra a klepotom kvapiek na strechu domu však jednostaj počul: „Hahahihichechehoho...“

Nedalo mu to, preto vyšiel von. S dáždnikom v ruke sa postavil pred dom a skúmal. Ani za celučičký svet si však nevedel vysvetliť tajomný smiech. A dážď sa lial a lial.

Tu mu zrazu jedna kvapka vletela pod dáždnik a dopadla rovno na nos.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa kvapka znenazdajky. „Skúšaš dáždnik, či čo?“

Ignác najprv vypleštil oči, no vzápätí kvapke prezradil, načo je vonku.

„Poď dnu,“ povedala kvapka. „Nebudem ťa dlho zdržiavať. Len ti to vysvetlím a vyparím sa.“

Ujo Ignác vošiel s kvapkou na nose do izby, a hoci ho šteklila, neutrel ju. Kvapka začala:

„Pred každým dažďom začne sa na tomto dome hádka. Škridly, rímsa, odkvapová rúra a sud pod ňou sa vadia, kto je najdôležitejší.“

„My! My! My sme najdôležitejšie!“ kričia najskôr škridly. „My zachytávame všetky kvapky.!“

„Čo?! Čo?! Čo?!“ zhrmoce vtedy rímsa. „Figu! Figu! Figu! Ja som najdôležitejšia. Ja zachytávam všetku vodu.“

„No a čo? No a čo? No a čo?“ kričí odkvapová rúra. „Všetka voda sa vlieva do mňa. Do mňa! Do mňa!“

„Len preteká, len preteká,“ povie posmešne odkvapovej rúre sud pod ňou a potom dodá: „Najdôležitejší zo všetkých som tu ja, pretože všetka voda nakoniec zostane vo mne. Vo mne! Vo mne!“

„Pokiaľ nepríde záhradník Aladár s krhlou a nepopolieva celú záhradu. Hahahaaha,“ povedia škridly a smejú sa a smejú:

„Ha-ha-ha-ha...“

„Hi-hi-hi-hi...“ pridá sa k nim o chvíľu rímsa. „Hi-hi-hi.“ Vtom sa začne smiať aj odkvapová rúra:

„Che-che-che-che...“

A nakoniec aj sud:

„Ho-ho-ho-ho...“

A už sa všetci smejú ako diví, hoci vonku leje ako z krhly.

„Všetci sme najdôležitejší,“ kričia spolu, ich smiech sa splieta dokopy a počuť:

„Hahahihichechehoho, hahahihichechehoho...“

Kvapka to všetko Ignácovi vytárala a už jej nebolo. Tak ako sľúbila, vyparila sa. Zanechala po sebe len slabé svrbenie na končeku nosa.

Ignác sa poškrabal, pokrútil hlavou a znovu sa započúval do koncertu dažďa na streche hráškovozeleného domu.