Oslava života – báseň pre sestru

Oslava života – báseň pre sestru

Spomíname čo udialo sa pred 50 - timi rokmi
na zemi, keď Boh požehnal dvom mladým,
krásnym ľudom, čo žili len z lásky.
Dozrel jeden bod v nekonečnom vesmíre,
keď anjel nad tebou krúžil,
pozbieral z kvetov rannú rosu
a tou ťa pokrstil.

Nebo ju vyslalo, keď prebúdza sa zem,
v náručí z rozkvitajúcim kvetom si sa rozvila,
keď jar záves kráse a svetu sa odkryla.
JAR - ostala v tebe,
nevymazala si nič z nej.
Z jarného úsmevu vyberať z blata
ľudí pomáhaš a tisneš ich dopredu,
keď už nechcú....

Plnou náručou sa dávaš,
ako jarná lúka,
keď prestiera si ráno stôl,
veríš že, vždy príde jar,
že vždy nás všetkých spletieš
liečivou bylinkou previazanou stuhou dokopy.

Každého z nás ten 5O. bod
v zázname Boha zaskočí,
o jednu priečku na nižší stupeň
zákona žitia preradí.
Presýpacie hodiny ti naopak obráti,
na oči priloží okuliare,
aby si chápal to zrno v rozkvitnutom poli,
cítil svoje miesto na zemi,
keď pýtaš sa načo – prečo – inak - začo....
a prehupnúť chceš odznova na druhý breh potoka.