Dve dedinky v jednom

Slovenský jazyk » Básne

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 02.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 538 slov
Počet zobrazení: 908
Tlačení: 110
Uložení: 101

Dve dedinky v jednom

Komjatná – Studničná maličká bodka na zemeguli,

má tiež svoje osudy napísané v nebi i na Zemi.

Rodáci už zrástli s koreňmi stromov spätí,

zvyknutí každé ráno čakajúcim stromom pohľadom odzdraviť:

„ Dobré ráno, ty ľúba moja, čo nechce sa mi od narodenia od Teba. “

Ako nepremožiteľný múr zo všetkých strán Rozsutcom, Kečkami, Žiarom,

Poľanou, Chočom, Hrdošom, Sivou Skalou....,

strážiš nás pevne od vpádov civilizácie nechcených názorov.

Dívam sa zhora na Teba, aká si v mladosti bola,

z útlej skromnej devy do nevtieranej, tajomnej krásy

pokojným detstvom si dospela.

Teraz sa vzdúvaš, rozpínaš svoju hruď,

protestuješ, že mládenec si Ťa nevšíma,

že zabudol na neodhalený, žiadaný kúsok tela na zemi.

Vypínajúca Skalka uprostred dediny,

rozdeľujúc horný a dolný koniec,

majestátna a zvedavá na všetky strany má božie oči.

Do nášho vnútra sa natisla ako chlieb náš každodenný.

Je to naša Skalka. „ Na piedestál Ťa dvíham. “

Po rokmi smädná, túžiaca pohladením zrobených otcových rúk,

čo každý večer jej spievali srdcu blízke piesne po ťažkej drine na poli.

A ona prešťastná počúvala tie hlasné zvuky, usmievala sa za uznania,

odrážajúc skalnaté ďakovné ozveny.

„Ty ľúba moja, vo všetkých kútoch blízka môjmu srdcu.“

Poklad v dávnych spomienkach mi utkvela v pamäti už zosnulá teta Blanovie.

Biele a ružové, bohato rozkvitnuté hortenzie každý rok do kaplnky

ku vzkriesenému Ježišovi na Veľkú Noc nosila

a s úprimnou láskou o odpustenie hriechov celého sveta prosila.

Kde sa to všetko podelo ?

Kde sa tá ozajstná, nepretvarovaná, v tichu stromov čakaná láska stratila ?

Prečo si mi Studničná tak od krásy spyšnela ?

Z chrastia vidím starú mamu prichádzať,

vo fertuche nesie zopár húb a 4 kvietky s bolesťou v srdci pre útechu.

Aká táto dedinka vtedy bola,

nepoznaná , nepozvaná do vnútra nepochopeného sveta,

múdrosť si v knihách každý večer pred ľuďmi ukrývala.

Prvé jarné kvietky - aj tie inak na svet prichádzali,

aj tie sa viac jeden druhému prihovárali.

Ako tie ženy pri plotoch opreté hlasnou vravou jar oznamovali,

keď fialka troška prispala, podbeľ ju s láskou k rozpuku nabádal:

„Vstávaj už moja milá, slniečko nás už volá,

z útrob zeme nás na povrch vyháňa.“

Na jar sa vraciam k žblnkajúcemu potôčiku so žltým záružlím,

keď oráč prvú brázdu preoral a večer zrobený, ale šťastný

gazdinej plný klobúk májoviek do polievky daroval.

V lete tá hudba nebeská, keď miešal sa spev kosy so spevom cvrčkov

a žienky s hrabličkami voňavé sienko chystali a pri studničke sa v poli čistej vody napili.

V spomienkach vraciam sa k políčku so žltým jačmeňom,

poviazané snôpky do kozlíkov sa stavali, by gazda poživeň pre statok mal na zimu.

Jeseň mi pripomína omamná vôňa vňate,

keď švábočku sme kopali

a na medzičke oddychovali.

Večerný koncert žiab z močarísk nám naznačoval,

že zberať sa nám z poľa treba.

Zima – vŕzgajúci sneh k starej mame,

vyšliapaný úzky chodníček k nej,

mama pri krosnách tkala krásne nitky nášho detstva.

Bolo to vôbec niekedy, či sa mi to iba zdá ?

Studničná – predzáhradka Komjatnej kvetmi vysadená sťa malá studnička

vlievaš sa so svojimi vnútornosťami do rozbúrenej rieky.

Stromy v hájiku spájajúc naše dedinky,

sledujú myslenie ľudí, zvierat, usmerňujú chod nášho bytia.

Keď počujú kvílenie píly, stúlia sa k sebe v strachu do hlúčika

ako ľudia, ktorým smrť vidno z jazyka.

Telo bolí, kričí o pomoc, slza zmiešaná so živicou, už niet jej pomoci.

Ty ľúba moja, ja s tebou trpím, keď ubližujú Ti a prosím :

„Bože príď k nám, príď a nedopusť tú spúšť,

čo nechať chceme našim deťom .“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu