Bránka – Z. Martišková (HK – poézia na prednes)

Bránka – Z. Martišková (HK – poézia na prednes)

Budí sa park každé ráno na trúbenie.
Plot má uši do ulice,
je to nepríjemné.
Bránka zívne na námestie plné ľudí,

ani dneska nebude sa v pántoch nudiť.
Premelie sa denne cez ňu polka mesta.
Ona náruč otvorí mu,
mesto bránku trestá...

Do jej krídel prví vletia dospelí.
Keby chceli, usmiať by sa vedeli.
Ale každý zamračene zíza pod nohy.
Uťahaní, nevyspaní ako mátohy.

Drgnú plecom, zahundrú si, až to vŕzga:
„Z hrdze sa mi zafúľa vždy každá blúzka!
Medzera je na prejdenie príliš úzka!
„Včera o pánt zatrhol som koniec šálu!“

„Hrdza z kľučky nespôsobí ujmu malú.
Ak sa škrabnem, iste pôjdem do špitálu!"
Ani to sa starej bránke nepáči,
ak jej krídlo päsťou ktosi potlačí.

Ešte horšie, ak si kopne do mreží.
Komu na pocitoch kovu záleží?
Malý škôlkar ovesí sa na tyčke.
„Aha, letííím!“ kričí svojej mamičke.

Tej sa razom oči dupkom pretočia.
„Tá brána je z minulého storočia!“
Nezáleží na pamiatke danej,
ale koľko bacilov je na nej!

Stará brána zafŕkaná blatom,
zašpiní jej rozmaznané zlato!
Školák s loptou urobí si z brány bránu,
už má ľavú polku celú oplieskanú.

Z pravej opadali všetky nátery,
že to bránku bolí, nikto neverí.
Nedívaj sa tejto bránke na šaty,
miesto nich má potrhané plagáty.

Páchnuci fľak svieti dolu v rohu.
Dáky psíček dvihol zadnú nohu...
No a v noci zatajení svetu,
uhasili o ňu chlapci cigaretu!

Nikomu sa za to nič zlé nestane.
Bránka nehrá v útoku,
lež v obrane.
Každý večer zatvorí si ústa na zámok,

za celý deň dosť má hlúpych poznámok.
Ošarpaná, hrdzavá je v koncoch.
Bojí sa, že bude bezparkovcom...
Z rodných pántov vytrhnú ju asi,

v zbernom dvore sa jej nevyčasí...
Nezabráni nikto bránke zaránky,
prv než na oblohe objavia sa baránky,
snívať, že je niekde nebo pre bránky.

Vraj tam v tieni vzácnych stromov,
nájdu bránky šťastný domov.
V nových farbách každá
skúsenosť má takú,

že jej pravidelne do pokožky votrú
vrstvu kvalitného laku.
Namastené pánty, lesklé kľučky,
anjel otvára tam potichúčky...

Budí sa park každé ráno na trúbenie.
Plot má uši do ulice,
sen jej odoženie.
Kto by však bol povedal,

že pred parkom bude dav?!
Vlastným mrežiam nechce sa jej veriť
kopec detí na ňu zúbky cerí.
Primátor zas chce byť vážne braný,

ide o akciu na záchranu brány.
Zišli sa tu všetci,
účasť riadne veľká,
zhromaždenie miestnych natočí aj telka.

V mimoriadnom šote -
mimoriadne správy:
"Deti z miestnej školy šetria na výpravy..."
"Čo to vraví?"

"Poopravím... šetria na opravy!"
V rámci grantu MOJE MESTO,
ponúkajú toto gesto:
"Priložíme ruku k ruke,

k hlave hlavu,
bránke v parku navrátime zašlú slávu!"
Vzali štetce, farbu na kov,
zavolali spolužiakov.

K novým šatám nová kľučka,
v pántoch mazanie,
vynovená, omladnutá nanepoznanie.
Nevyzerá bránka ako chuligánka.

S novým lookom dokonca jej nádej vzlieta
teraz sa jej otvoria aj brány
filmového sveta.
Chce byť hviezdou,

to je jasné,
to len ťažko skryje.
Chcela by hrať v seriáli
dvere do Narnie.