Oblačná rozprávka – Krista Bendová

Oblačná rozprávka – Krista Bendová 

Plávala nebom rozprávka
v dažďovej kvapke skrytá,
a keď raz pršať začalo –
kvapla mi do zošita.

Spravila z jednej dvojbodky
atramentovú mláku.
Keď do nej pero stúpilo –
písalo rozprávku takú:

Bol vám raz mráčik počerný,
plával si v modrej výške.
Mal uško tu a chvostík tam –
a podobal sa myške.

Zbadal ho biely obláčik,
čo blúdil po nebíčku.
Ten ponášal sa na mačku,
nuž poď ho – chytať myšku.

Páči sa myške táto hra,
cerí sa do obláčkov:
prerobila sa na psíčka
a hup ho! – za tou mačkou.

Mačička hrivu zježila –
už nie je mačička.
Už tiger tlamu obrovskú
otvára na psíčka.

Tu mráčik – psíček stiahol chvost,
ušká dal do zberu
a v tulipán sa poskladal –
to tigre nežerú.

Priklapol tiger tlamisko,
vystrčil rožky iba –
a už aj koza rohatá
ženie sa na tulipán.

Tulipán lístky rozprestrel
v dve krídla havranie
a čierny havran zosadol
na roh tej rohane.

Potriasla koza rohami,
znervóznila sa celá
a rozliala sa v jazero
a vtáka stopiť chcela.

Lež mráčik – havran nečakal!
Šikovne vtiahol pierka,
premontoval sa na žabku
a hup ho! – do jazierka.

Búri sa oblak – jazero
a temnie zlosťou značnou.
To žabka vodu zmútila –
a bolo z toho mračno.

Kudlí sa mračno – čierňava,
to sa tí dvaja perú.
Buchli sa čelom o čelo –
a blesk bol z toho veru!

Že mráčik ba aj obláčik
mali tak tvrdé čelá,
nuž keď sa buchli – buchol hrom,
akoby strelil z dela.

Keď tvrdohlaví zrazia sa,
vtedy to bolí zvlášť.
Nuž fňukať oba začali –
a hneď bol z toho dážď.

Padajú kvapky – slzičky,
rozprávka v nich je skrytá.
takú ju píšem, aká dnes
kvapla mi do zošita.