Kráľ Matej na zábave – Jozef Horák

Jozef Horák: Kráľ Matej na zábave

Nastala jeseň a s ňou poľovačky. O takom čase sa kráľ Matej najradšej zdržiaval na Vígľašskom zámku. Aj pri poľovačkách si však našiel čas zájsť prestrojený do dedín pozhovárať sa s ľuďmi, ako si žijú, ako sa majú.

Raz sa tak vybral so sluhom na vandrovku. Večer ich zastihol v dedine. Vošli do istého domu a pýtali si nocľah. Gazda ich privítal, nachoval a dal im nocľah – na peci. Políhali si a čoskoro pospali.

Lenže u toho gazdu sa večer zišla veselá spoločnosť. Chlapi sa najprv zhovárali, potom sa dali do spevu a nakoniec sa začali pasovať, naťahovať, až sa strhla riadna kucapaca.

Vtom ktorýsi pozrel na pec.

„A tí na prípecku čo sú zač? My sa pasujeme a oni drichmú! Priložme im!“ A začali látať palicami toho krajného.

Krajný bol kráľ.

Sluha si potom s kráľom vymenili miesto, ale veru zle urobili. Chlapi sa znova pustili do bitky. Začali sa pasovať a nakoniec od kraja vyplácať pocestných. Keď už dvíhali palice, gazda zvolal :

„Chlapci, teraz dajme tomu pri stene!“ A po druhý raz začali obšívať kráľa.

O tri dni prišli do dediny pandúri a s nimi kráľ. Dal schytať gazdových kamarátov a keď boli pokope, predstavil sa im. Ej, nebol by sa z tých kvapky krvi dorezal. Všetci sa už videli na šibenici. Hodili sa na kolená, prosili, nariekali, sľubovali. Ale kráľ bol prísny a takto prehovoril :

„Za to, že ste pili a bili pokojných pocestných, dostane každý z vás desať palíc. A za to, že sta bitku spravodlivo delili, dostane každý desať grošov.“

I stalo sa, ako rozsúdil kráľ.