Kučuk a Belevendy – Zuzana Zemaníková

Zuzana Zemaníková: Kučuk a Belevendy

Ej, veru zle sa žilo Cigánom za Turka pohana. Nebolo čo do úst položiť, ba ani čo sedliakom spred nosa uchmatnúť... I začali Cigánov túlavé topánky svrbieť, čoraz častejšie po krčmách vyhrávať, Cigánky veštiť a novinky zbierať...

A po Turkoch ani chýru, ani slychu.

Až raz... Sedia si Kučuk a Belevendy v krčme pri ceste, keď sa dnu vrúti vystrašený chlap.

• Ľudia boží, utekajte, holé životy si ratujte! Rovná stotina Turkov sa sem ženie. Idú na Gýmešský hrad!- zakričal posol a zmizol ako gáfor.

Cigáni sa však nezľakli, naopak, chytili sa rozumu.

• Žadrž ich tu čo najdlhšie, bratku, vraví Kučuk Belevendymu. - Šak ti pošlem pošilu z hradu. Aj ja ša pripravím na

Krčma sa raz-dva vyprázdnila. Neostalo jediného pocestného, len krčmár a jeho služobníctvo. Lenže tučný krčmárisko sa triasol ako osika. Bledý ani mŕtvola držal sa za srdce a ľapotal:

-Jaj, moja žena! Jaj, moja žena!

Bál sa, že mu ju Turci ukradnú a do samého Carihradu odvlečú. Niet divu, veď krčmárka bola široko- ďaleko vychýrená krásavica.

-Šak ša už toľko netraš, pánko,- vraví mu Belevendy,- ja ti ju tak šchovám, že ju ani šám šultán nenájde. Len ša troška žjednajme, niečo za niečo. A hneď sa aj dohodli.

Krčmár poslal sluhov na dvor, aby všetky sliepky pochytali, ošklbali a na ražne nastokli.

Sám začal na stoly najsilnejšie víno nosiť.

Belevendy zatiaľ doteperil z povaly umrlčiu truhlu, čo si tam akýsi túlavý mních uložil a krčmár na ňu už dávno zabudol. Položil truhlu v komôrke na stôl a zažal okolo nej kahance.

• A teraž choď po tú švoju švárnu Marišu, nech do tej truhly vležie a šlovka neprerečie. Dobre jej tam bude, lebo Turči ša o nebohé ženšké neštarajú. Šak budú mať živých došť,-rapotal Cigán a vyšiel pred krčmu privítať posilu, ktorú mu poslal Kučuk. Celý regiment mladých

a ohnivých Cigánok. Ledva ich stačil okolo stolov usadiť, už sa prihnali Turci.

• Šak len poďte ďalej, páni Turči,- pozýval ich Veľká češť pre náš, že šte náš kar návštevou poctili...

-Ka-ka-kar? -jachtal turecký veliteľ. A ktože umrel?

-Jáj, beda-prebeda! Krčmárová mladá žena ša na druhý švet pobrala, chudera! Veru, už je tam, už na nebeškú bránu klope- zbožne prevracal oči Belevendy.- Šak ani my, ani vy, páni Turči, nevieme ani dňa, ani hodiny.

Turkovi po tej reči bajúzy ovisli. Veru on mal rozkaz od samého pašu, aby mu krásnu krčmárku doviedol. Nechcel sa dať len tak obalamutiť a že ju chce zaraz a hneď vidieť, sám sa presvedčiť.

• Jáj, čože tam už napožeráte, pán veliteľ.- mávol Belevendy rukou a otvoril dvere do

-Tutoľa je v truhle vyštretá a cholerou preležená, ani pochovať šme ju neštihli, lebo pán farárko meškajú.

Zaraz pohanovi prešla chuť krásnu krčmárku opačovať, či je naozaj už na druhom svete.

-Jáj, beda-prebeda! Cholera je cholera, pán veliteľko! Treba jej dobrým vínkom a pálenkou predchádzať, radí Turkovi Belevendy. - Nechajte mŕtvych mŕtvym a poďte ša radšej so živými požabávať.

Nuž, zabávali sa Turci tak mocne, že krčmár nestačil na stôl víno nosiť.

A keď všetci zaspali tvrdým spánkom, vyskočil Belevendy na najlepšieho tureckého koňa a poďho do Nitry za pánom z Gýmeša.

-Pán veľkomožný, ak nechčete, aby vám Turči hrad žváľali, prošíme o pomoč! Ale hneď a žaraž, lebo bude neškoro,- vysypal zo seba Cigán.

Pán z Gýmeša dlho nerozmýšľal a poslal s Belevendym stovku dobre vyzbrojených jazdcov. A veru v poslednej chvíli prišli, lebo Turčiská boli už na nádvorí.

Nastala mela, kuca-paca, akú Gýmešský hrad ešte nevidel. Len jeden Turek utiekol z tej krvavej žatvy, a to bol sám veliteľ.

Zachránil sa Gýmešský hrad, zachránili sa bojovní Cigáni a dobre obišla aj krásna krčmárka, ktorá v truhle po celý čas od strachu umierala.