O nepodarených kozliatkach

O nepodarených kozliatkach

Koza vraví: „Kozliatka,
nechoďte mi za vrátka!
Prídem večer, nebite sa,
zlý vlk by vás počul z lesa!“
Ešte je len na priedomí,
už sa bijú len tak hrmí:

„Siénko mnéé, siénko mnéé!“
„Tebe nié, tebe nié!“
Vtom na dverách hromy, buchy:
„Otvárajte, čo ste hluchí?“
Capko šepká: „Ani muk!
Deti, to je starý vlk!“

A na dverách hromy, buchy:
„Počujete, či ste hluchí?
Otvárajte mamičke!“
„Kdežé!“ kričia maličké.
„Mamička tak neklope.“
„Ako?“
„Nohou nekope.
Pekne rožkom: klop, klop, klop. “

Vlk to skúša – buch a klop,
vlk to pletie – klop a buch.
„Darmo klopeš, darmo búchaš.
Najprv sa nám v okne ukáž,
či máš rožky, bielu bradu!“
„Mám len brucho plné hladu.“

„Mamička nám išla z domu
doniesť mliečka do vemienka.
Ty si vlk a luhár k tomu.
Nedáme ti z nášho sienka.
Tam si choď, ty luhár starý,
kde sa vlkom lepšie darí!“

Zavrčí vlk, hrivu zježí,
stiahne chvost a domov beží.
Ešte je len na priedomí,
už sa bijú len tak hrmí:
„Siénko mné, siénko mné!“
„Tebe nié, tebe nié!“