Zločin v šatníku – Viliam Klimáček

Zločin v šatníku – Viliam Klimáček

Pán Miroslav si večer do šatníka zavesil košeľu. Potom si umyl zuby, dal si praţenicu, opäť si umyl zuby a šiel spať.

Ráno otvoril skriňu a zhíkol od hrôzy. Takto: ,,Híííí! Z košele mu zostal iba golier! Ani rukáv ani nič, iba 6 gombíkov na zemi a na vešiaku golier. Rýchlo na seba nahádzal šaty a beţal z bytu von.

Vtedy spoza skrine vykukli mole a poďho za ním. Celý kŕdeľ! Čo kŕdeľ... stádo! Celý húf... celý roj, fuj, ako sa to povie, keď je molí veľa? Molí roj? Molie mračno? Uff.

Neviem, skrátka všetky mole sa za ním pustili! Boli od včera veľmi hladné, košeľu mali ako predjedlo. Tak hneď ochutnali jeho šaty. Pán Miroslav beţí dole, za ním letia hladné mole. Na deviatom poschodí mal ešte kabát. Na šiestom mu z neho zostali len vrecká a nálepka: ODEVNÉ ZÁVODY TRENČÍN. Šál mu zoţrali na 7. poschodí.

Práve keď schádzal na prízemie, dojedali mu tielko. Za Miroslavom sa len tak prášilo, odletovali nitky, poletovali mole, hore aj dole. S výkrikom ,,Bratia! Mole nám ţerú kabáty a my nič robíme! Bratia, zobuďte sa!“ rozbehol sa do drogérie kúpiť nejaký prostriedok. Kričal: ,,Chémiu na vás, vy jeden hmyz!“

Medzitým mu mole zjedli nohavice po koleno. Čata molí č. 3 mu sústavne likvidovala ľavú froté ponoţku. Pravú si našťastie zabudol obuť, keď sa ponáhľal.

Mole mľaskali, šaty praskali. Miroslav beţal! K drogérii mu zostávalo uţ iba100 metrov! 100 metrov, keď zrazu... nie! No toto! Fíha. Tu radšej skončím túto rozprávku. Pán Miroslav mal totiţ na sebe uţ iba oranţové trenírky! A mole stále pracovali, šaty skracovali... Nie, nie, končím.

BRATIA, ZOBUĎME SA! MOLE NÁM ŢERÚ KABÁTY A MY NIČ NEROBÍME!

* Tu som spadol zo stoličky. Pukla. Zatiaľ čo som písal, červotoče mi ju zoţrali. Od zajtra uţ píšem postojačky ako Hemingway! Ozaj, Hemingway (vyslovuj Hemingvej) bol slávny spisovateľ, čo písal nielen postojačky, ale chodil pritom aj na ryby a raz chytil takúúúúúúúúúú - tóóóóóóóó!!!