Vrkôčiky – Ondrej Sliacky

Vrkôčiky – Ondrej Sliacky

Uţ niekoľko dní pripravuje mama s Dankou oslavu ockových narodenín. Lenţe akokoľvek rozmýšľajú, nevedia prísť na nič, čím by mu urobili radosť.

„A čo keby sme mu kúpili čiapku?“ hovorí mama odrazu. „To by bol celkom pekný darček. A praktický.“

„Ale veď ocko čiapku nenosí.“

„Práve preto,“ vraví mama a potom sa dobromyseľne usmeje: „Aspoň mu bude hriať hlavu, keď mu ju uţ nehrejú vlasy.“

Mama má veru pravdu. Ockovi začali v poslednom čase vlasy naozaj rednúť. A nepomáha mu nič. Ani lieky, ani vodičky.

„Ale čo mu dám ja?“ prešľapuje Danka z nohy na nohu a tuho rozmýšľa.

„Predsa čiapku,“ hovorí mama. „Dáme mu ju spolu.“ Ale Danke sa to nepáči.

Ona dá ockovi vlastný darček. Nie ten, čo vymyslela mama. Ibaţe za nič na svete nevie prísť na to, čo by to malo byť.

A tak potajomky, aby to mama nezbadala, ide za ockom. Ale ocko sa iba smeje a vraví, ţe ona je tým najvzácnejším darčekom, aký mohol v ţivote dostať. Preto uţ nepotrebuje nič. Cíti sa bohatší neţ ten najbohatší kráľ.

Darmo sa však ocko zrieka darčeka. Danka si ho nedá vyhovoriť a ďalej uvaţuje, vymýšľa, vraští čelo. No čím viac sa pribliţuje nedeľa, deň ockových narodenín, tým je smutnejšia.

Nie a nie dačo vymyslieť.

Ale v nedeľu je uţ od samého rána usmiata. Veselo si spieva jednu pesničku za druhou. Ba i šaty si preberá ako veľká, len aby sa ockovi pri blahoţelaní páčila čo najväčšmi.

Lenţe keď je uţ všetko pripravené, ba keď uţ i mama popriala ockovi veľa zdravia a podala mu svoj darček, Danky odrazu niet. Zmizla, akoby sa prepadla pod zem.

„Danka, a ty ocka nepobozkáš?“ volá mama z izby.

„Pobozkám,“ odpovie Danka z chodby a vzápätí vbehne do izby s dvoma odstrihnutými vrkôčikmi v ruke.

Mama v tej chvíli zbledne.

„Danka, čo to máš?“ zarazí sa i otec.

„Vrkôčiky.“

„To vidím. Ale prečo si ich odstrihla?“

„Aby som ti ich mohla darovať,“ šteboce Danka veselo. „Ja ti ich rozpletiem a ty si ich prilepíš, ako ten ujo v televízii. A budeš mať znova vlasy. Si rád?“

Otec najprv mlčí, akoby sa rozhodoval, či má Danku vyhrešiť, a či potrestať. Ale potom sa rozosmeje a na mamino veľké prekvapenie schytí Danku do náručia a vraví jej, ţe je to naozaj vzácny darček a ţe taký dozaista ešte nedostal nijaký ocko na svete. Ba ani ten najbohatší kráľ.