Dvaja bratia – Franjo Frančič

Dvaja bratia – Franjo Frančič

Žili raz v dedine dvaja bratia. Obaja boli zaľúbení do tej istej dievčiny, krásavice Aničky. Anička nie a nie sa rozhodnúť, ktorého si má vybrať za muža.

Ich otec bol starý a chorý, preto sa rozhodol, že majetok rozdelí medzi oboch synov. Prvému odkázal všetky polia a sady, druhému les a drobný statok.

Starší brat mal závistlivú povahu a bol presvedčený, že on zdedil menej. Vedel, že brat za teplého počasia často zadriemal. Starší brat využil prvú príležitosť a mladšieho brata sotil v spánku do priepasti. Ovce a kozy zahnal do svojich chlievov. Mladší brat sa celý dobitý dajako vyškriabal von z priepasti. Nasledujúce ráno si od susedov, ktorí pásli svoje stáda na blízkych pasienkoch, požičal veľkú čriedu oviec. Starší brat nemohol uveriť vlastným očiam.

„Odkiaľ má toľko statku?“ pýtal sa ho.

„Tebe sa musím poďakovať, že si ma strčil do priepasti, kde som ho našiel,“ odvetil mu. Starší brat sa ihneď vydal na cestu k priepasti. Zišiel z úzkej cesty a spadol hlboko do rokliny.

„Pomôžte mi niekto, pekne prosím, pomôžte mi niekto!“ bolo počuť stonanie z priepasti.

Mladší brat, ktorý mal statočné srdce, mu spustil lano a pomohol hore. A pekná Anička sa tak ľahko rozhodla, že mladší brat sa stane jej mužom.

„Bohatstvo je nanič, keď nemáš statočné srdce,“ povedali apko, ktorý ešte aj dnes pasie svoje tri kozičky v Istrii a rozpráva podobné príbehy.