Veršovaná rozprávka o Popoluške (Báseň Popoluška)

Veršovaná rozprávka o Popoluške (Báseň Popoluška)

Povedzme si v skratke 

rozprávočky krátke.

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Dievčatko smútok bije, 

bez mamy sa ťažko žije.

Musí plniť príkazy 

a poslúchať zákazy.

Tancovala by na plese 

v tej najväčšej noblese.

Nezdobia ju sponky,

 pierka, závoje či dlhá suknička, 

ale zásterka od popola, 

v rúčke lopatka a metlička.

A slzička na líčkach...

„Pomôž mi moja mamička!“

Hreší ju nedobrá sestrička:

„Neupratala si maličká!

Neprislúcha ti na bále pesnička!“

Tu zjaví sa z nebíčka víla – 

mamkina sestrička.

„Pomôžem ti trošička.“

Premení ju na princeznú,

skromnú, nežnú, ľúbeznú.

Bim-bam, bim-bam!

„Keď udrú zvony hlasné 

a svetlo na chvíľu zhasne.

Bež ostošesť zo zámku preč!“

Keď princ zbadal tú nádheru,

onemel z toľkej krásy.

Nebaví ho strieľať z kuše,

očarila ho čistota duše.

A tancujú na plese 

v tej najväčšej noblese.

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Tajomná princezná uteká 

ostošesť zo zámku preč.

Nebavia princa iné devy,

tie hlúpe prostoreké fifleny.

Ľúbi jednu, skromnú, nežnú,

 ľúbeznú, princeznú nádhernú.

Pri úteku stratila sa 

princeznej črievička,

snáď nájde sa čoskoro 

pravá bosá nožička.

Hľadá princ princeznú

 nádhernú a ľúbeznú.

Nebavia ho iné devy, 

prostoreké fifleny, 

radšej bude bez ženy.

Keď nádej takmer zhasla,

 zrazu črievička svoju nôžku našla.

Dievčatko v zásterke od popola, 

v rúčke lopatka a metlička.

A zapýrené líčka.

„Ďakujem mamička!“

Princ obhliada si dievča 

od popola zblízka.

„Nebola to márna cesta, 

našla sa stratená nevesta!“

Bim-bam, bim-bam!

Udrú zvony hlasné a 

svetlo na chvíľu zhasne.

Je koniec tejto rozprávkovej básne.