Rybí kráľ – Mária Ďuríčková (Bratislavské povesti)

Rybí kráľ – Mária Ďuríčková (Bratislavské povesti)

Raz, začiatkom zimy, lovil v tichej dunajskej zátoke starý rybár ryby. Ako sa tak čľapkal v studenej vode, vynorila sa pri ňom velikánska ryba. Šupiny mala zelené, machom obrastené, posiate zlatom.

„Želám ti dobrý lov, starec! Chcem poslať rybárom odkaz! Povedz im, že v Dunaji môžu loviť v hociktorú dennú i nočnú hodinu, len na Štedrý deň nie! Na Štedrý deň sa sväté dieťa narodilo a v taký slávnostný deň sa nesmie loviť! Nuž, toto povedz rybárom, že im to odkazuje Rybí kráľ!“ A Rybí kráľ odplával do hlbočiny.

Starý rybár odovzdal rybárom odkaz. Tí mu však neverili, smiali sa mu. Iste si starký zdriemol a prisnil sa mu sen o Rybom kráľovi.

Krátko pred Vianocami prišla do Bratislavy kráľovná Mária Terézia. Chcela tu stráviť vianočné sviatky. Na vianočnom stole nesmela chýbať ryba! Tak sa rybári vybrali loviť ryby. Rybár Janči si spomenul na starcovu príhodu s Rybím kráľom.

Upozornil rybárov, že je práve Štedrý deň a kliatba by sa mohla splniť. Rybári na tovôbec nedbali. „My veru loviť budeme, čo tam po príhode! Kráľovná musí mať k večeri kapra! Ide sa!“ Rybári rozhodili siete. Ej, ale bol to bohatý lov! Voda okolo člnov bublala, všade samá ryba. O chvíľu boli člny plné rýb! Plávali k brehu.

Zrazu sa zjavila velikánska ryba, celá posypaná zlatom. Bol to Rybí kráľ! Pohol velikánskym chvostom a prevrátil všetky člny. Rybári sa utopili a ryby odplávali späť do Dunaja. Zachránil sa iba rybár Janči. Vlna ho vyhodila ďaleko na breh.

Smutný sa vracal domov, premýšľal, ako povie túto smutnú správu. Zrazu sa mu čosi hýbe v košeli. Bol to kapor! Rybí kráľ kapra poslal kráľovnej, aby nebola bez večere! Kapor však kráľovnej nechutil. Stále myslela na utopených rybárov a na ich rodiny.

Vydala príkaz, že sa na Štedrý deň už nikdy nesmú loviť ryby!