V náručí otca a mamy

V náručí otca a mamy

Náruč mojich rodičov má rôzne podoby. Ako ročné obdobia alebo ako keď po daždi vyjde slnko a naopak. Povedala by som, že podľa potreby. Nikto múdry z neba nespadol a každý sa učí. A asi sa treba naučiť ako byť rodič , dobrý rodič, vynikajúci či výnimočný rodič. Mojich rodičov by som zhodnotila , že idú na to dobre. Občas mi prídu , že sú ako Morticia a Gomez Addamsovci. Takí uletení svojimi hláškami , ironickým humorom ku sebe samým , ale láskou v oku pre seba , svoje deti –nás a pre svoje blízke okolie .

Viem, že sa môžem na nich vždy spoľahnúť.

Viem, že sa môžem na nich kedykoľvek obrátiť.

Viem, že budem vždy vypočutá.

Viem, že mi bude porozumené . Aj keď mamina občas hovorí , že sa asi rozprávame odlišnými jazykmi lebo sa nevieme pochopiť.

Viem, že ma ochránia.

Viem, že spravia pre mňa prvé a posledné.

Tiež viem, že občas to bez prednášok na moju osobu proste nejde .

Viem, že musím prísť na to sama , ak ich náhodou sklamem.

Viem, že sa snažia ma učiť aby som premýšľala nad svojím konaním a správaním .

Viem, že mi bude vždy odpustené .

A tak ďakujem Bohu všemohúcemu , že mi vybral práve takých rodičov, krstných rodičov a starých rodičov .