Smrť obyčajného človeka – Ľubomír Feldek

Smrť obyčajného človeka – Ľubomír Feldek

Smrť génia nikoho nenaplní smútkom. Je slávny,
na čo siahne, sa mu darí. Stihne urobiť viac ako iní,
aj lepšie ako iní, teda aj zarobiť viac ako iní -
a aj keď potom prepije viac ako iní a poplatí iným
viac, než poplatia iným iní, blázon by bol,
keby si myslel, že mu to iných nakloní. Ani to
sa neodpúšťa! A ak má ešte aj viac detí ako iní,
aj lepšiu ženu ako iní, a mnohé iné lepšie, krajšie,
väčšie ako iní, jeho smrť ozaj ťažko môže niekoho
naplniť smútkom.

Potešia sa, že zmizla obluda,
ktorá zavádzala. A aj keď mnohé budú potom robiť iní
horšie, mnohí budú aspoň chvíľu radi, že to horšie
robia aspoň iní. A aj keď mnohé budú iní musieť
potom robiť viacerí, mnohí budú aspoň chvíľu radi, že to
aspoň robia iní viacerí. Ach, veď i ja
som schopný týchto citov, ktoré každý skrýva,
a nikomu ich nezazlievam. Smrť génia skrátka
nikoho nenaplní smútkom.

Ale keď umrie obyčajný človek, ktorý celý život každé ráno
vstával do ťažkej práce, lebo ľahšej preňho nebolo,
a po práci pil najlacnejší rum a málo jedol a len veľmi
jednoduché jedlá, málokto o ňom vedel, a ktovie, či bol
niekto taký, komu zavadzal, je nám do plaču a nechápeme,
prečo sa hovorí, že je škoda géniov, keď srdce zreteľne
cíti, že práve obyčajných ľudí je škoda.