O troch grošoch (úryvok) – Milan Rúfus (HK – poézia)

O troch grošoch (úryvok) – Milan Rúfus (HK – poézia)

Kopal raz jeden chudobný človek
pri hradskej ceste priekopy.
„Akú máš plácu?" kráľ sa ho pýtal.
„Tri groše na deň dokopy."

„Tri groše na deň? Vyžiješ z toho?"
pýta sa vladár biedneho.
„Tri groše? Keby, jasný môj kráľu!
Ja žijem iba z jedného.

Prvým z tých grošov dlho už vraciam
to, čo som dlžný pred bohom.
Iba ten druhý ostáva pre mňa.
Tretí groš dávam zálohom."

Premýšľa vladár starnúcou hlavou,
už sa mu na nej belie srieň.
Koľko len húta, toľko len húta,
nepríde veci na koreň.

„Tri groše na deň. Z takého mála
požičať, vrátiť, ba i žiť?
Človeče dobrý, darmo sa trápim,
budeš mi musieť vysvetliť."

„Tak je to, výsosť: otca mám v dome,
nevládneho a starého.
Najprvším grošom statočne vraciam,
čo dostával som od neho.

Jeden groš ide na môjho syna,
rastie mi z neho čeľadník.
Záloh mu dávam, aby mi vrátil,
keď sám už budem nevládny.

Jeden groš pre mňa. Dosť lebo málo
na ľudskú cestu nedlhú?
Kráľ môj, tak žije chudobný človek:
bez pýchy, však i bez dlhu."

„Dvanásti moji radcovia slávni,"
v kráľovskom hlase zaznie zlosť,
„mali by počuť hádanku tvoju.
Pane, tým nikdy nie je dosť!

Každý deň žobrú o vyššiu plácu.
Tým oni viac, čím viac ja dám.
Tešte sa, hlavy, hlavičky drahé,
akú vám hádku zahádam!