Kocúr Maximilián – Mária Ďuríčková (HK – próza)

Kocúr Maximilián – Mária Ďuríčková (HK – próza)

Pani školníčka mala kocúra. Bol čierny ako tma, volal sa Maximilián a veľmi rád chodil do školy. Vlastne, veľmi rád by bol chodil, ibaže učitelia ho zakaždým z triedy vyhnali. Len jedna – jediná učiteľka mu raz dovolila ostať. Maximiliánovi zasvietilo v očiach, chytro sa vyškriabal na skriňu a tam sa usadil. Správal sa tak ticho a pozorne, že naozaj nebol dôvod vyhnať ho.

A tak vám on začal chodiť do triedy každý deň a všetci si už na to zvykli. Zazvoní na vyučovanie, žiaci sedia v lavici a kocúr na skrini. Len jediný raz sa stalo, že sa oneskoril. Žiaci práve čítali: dudok sa nadudal, akoby mu medu dal... keď vtom šťukla kľučka. Dvere sa otvorili a na kľučke doviezli dnu Maximiliána. Maximilián zoskočil na zem, potisol hlavou dvere aby sa zavreli, a prosebne zamraučal. „No, dobre, dobre,“ povedala pani učiteľka, „ale nech sa to viac nestane. Maximilián sklonil guľatú hlavu a v očiach sa mu zasvietilo. Jedno dievča, Dorotka? Tvrdilo, že sa Maximiliánove oči smiali od radosti. „Od akej radosti?“ nechápali deti. „Predsa od radosti, že mu naša pani učiteľka odpustila to oneskorenie.“

Na druhý deň žiaci písali písmeno d. Pani učiteľka chodí pomedzi lavice, tu opraví, tam opraví, tu pochváli, tam pohaní. Najčastejšie sa vracia k Jožkovi. „Jožko, ty škriabeš ani kocúr.“ Nik nezbadal, ako sa Maximilián pri tých slovách zahniezdil na svojej skrini; a predsa ktosi – Dorotka. „Ja si myslím, že Maximilián by to napísal krajšie,“ povedala. „Krajšie?“ urazil sa Jožko. „Keď krajšie , tak nech teda napíše!“ a potisol zošit na kraj lavice. Nech sa páči!

Všetci pozreli na skriňu, čo na to Maximilián. Čierny kocúr pokojne vstal, tromi skokmi sa dostal na Jožkovu lavicu, namočil si pazúr do atramentu a napísal do zošita: Dudok sa nadudal, akoby mu medu dal.

Celkom pekne to napísal, len azda priveľmi tlačil. Od toho dňa sa už v tej škole nevravieva: Škriabe ani kocúr. Namiesto toho sa ujalo prirovnanie: Ten je múdry ani kocúr Maximilián. Alebo: Tá je múdra ani kocúr Maximilián. O kom to povedia, každý je na to hrdý.

A čo kocúr Maximilián? Deň čo deň chodí do školy, ani raz sa už neoneskoril. Možnože na konci roka dostane aj vysvedčenie.