Sláviček a vnúčik Vratko – Ján Navrátil (HK – poézia)

Sláviček a vnúčik Vratko – Ján Navrátil (HK – poézia)

Chytil Vrato slávika,
do klietky ho zamyká:

„Komu ho dám, komu dám?
Poraď, dedko!“
„Starej mame k meninám,
s veľkou klietkou!“

Večernica v batohu
niesla čierny hrad.
Nehnevali mátohu,
radšej išli spať.

Zaspal slávik, zaspal Vratko,
Vratko hlboko a sladko,
slávik bdelo ako vták,
červík naopak.

Aký červík? Veď to práve.
Červík v deduškovej hlave.

Deduškovi nejde z hlavy
slávik, ktorý bdelo spinká.
Húta, či je slávik pravý,
či to nie je pinka.

Presvedčí sa. A to hneď!
Hneď chce nato odpoveď!

Ide, ide na skusy,
ide, hoci nemusí,
ide ako pátrači,
až sa mu to zapáči.

„Čo si, slávik, a či pinka?“
...Ticho a noc ako uhol.
„Tento slávik tuho spinká.
Alebo mu zobák stuhol?“
Tma je dobrá pre pletky,
deduško sa trápi.
„Vojdem za ním do klietky,
hádam nemá drápy.“
Šuch, a už je dnu aj dedko.
Zblízka vidí deko všetko.

„Slávik je to! Pekný darček.“
„Vitaj v klietke, milý starček!“
„Ako sa máš, darček?“
„Dobre, dobre, starček.“
„Neklam! Túžiš za lesom.“
„Už nie. Letím, skade som.“

Frnk, a už je slávik fuk.
„Kam berieš ten kľúčik?“
„Nerob, dedko, v klietke hluk,
prebudí sa vnúčik!“

„Cŕn! cŕn!“ zvoní budíček.
Vratko skočí do šiat:
„Dobré ráno, sláviček,
zaspievaj i troška,
kým ťa babke podarujem!
Spievaš? Spievaš? Nepočujem.“

Čo má čuť, keď slávik mlčí?
Mlčí v kútiku sa krčí,
krčí sa a hlavou kýva,
kýva hlavou v klietke skromne:

„Dobre, že je Vratko po mne,
že sa ráno neumýva.
Všetko vidí v čiernej chmáre,
sťaby stratil okuliare.“

„Spievaj, slávik!“ Vratko volá.
„Raz, dva! Je to moja vôľa.“

„Dobre, že je celý po mne,“
kýva dedko hlavou skromne.
„Napodobním slávika.“
A hneď tidli-tidliká.

„Akýsi máš hrubý hlas, „
čuduje sa vnúčik.
„Nepočul si nikdy bas?

Čo sa v škole učíš?“

„Basom obšťastňuj si babku!
vraví vnúčik Vratko.
Ihneď zobral klietku, čiapku,
cestu... Ako cestu? Skratkou.

„Dobré ráno, stará mama!
Prečo si hneď zrána sama
a máš slzy na lícach?“
„Dedko sa mi stratil, ach...!

Nesieš mi ho? ... Dedko!!!“

Dal jej ho aj s klietkou.

„Spievaj slávik, jasným tónom,
je to tvoja robota!
Ochráň starkú pred strigôňom,
čo sa volá Samota!“

(Z knihy Ďuro truľo a figliari)