Chvála stromu – Pavol Horov (HK – poézia)

Chvála stromu – Pavol Horov

HK – poézia

Stĺp mocnej istoty pod modrou klenbou chrámu
ach môcť tak ako ty prerastať žitia drámu
tak vkorenený byť do zeme tvrdých hrúd
a predsa do výšok sa ako víťaz pnúť
uprostred víchrice čo zlobou zmaru zúri
tak ako vzdorná stráž tak ako hradné múry
jak rebel šialený na troskách barikád
úderom nastaviť prsia a pevne stáť
kmásaný bezmocou jak bielou leprou zimy
nahý nahý jak strom s kýpťami úbohými
lež v nemej modlitbe až ku ohniskám hviezd
sa vzpínaš s dôverou na križovatkách ciest

Tak čakať s odvahou na jari dravé prúdy
bez bázne zbabelej znova sa zo sna budiť
miazgou sa nalievať z pliec striasať clivotu
z rozvalín smrti sa týčiť zas k životu
a v máji hýrivom čelenkou márnivosti
skráň pyšne ovenčiť na privítanie hostí
ich hniezda múdro skryť v zeleni koruny
než šepot bláznivý ti srdce rozzuní
že skríkneš mám ťa rád môj dobyvateľ krásny
poddáš sa životu jak láske ako vášni
jak v putá najsladšie jak v nežné vlny vôd
a letom víťazným ponesieš sladký plod
ako dar ako dar zložiť ho odovzdane
na misky jesene do mozoľnatej dlane
pre brata človeka čo dnes tak slabý je
že vlastnou krvou sa jak jedom upije
a biedne zahynie na nestrábenú ranu

Ó mocne priviň ho pod modrú klenbu chrámu