Ste zlý človek, pán Gum – Andy Stanton
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 643
Uložení: 63
Ste zlý človek, pán Gum – Andy Stanton
Pán Gum býval v nádhernom veľkom dome uprostred mesta. Vlastne ani taký nádherný nebol, pretože pán Gum z neho urobil nechutný chliev. Izby boli zapratané haraburdami a škatuľami od pizze. Prázdne mliečne fľaše tam ležali ako vojaci ranení v bitke proti mlieku a povaľovali sa tam staré noviny z pradávnych čias s titulkami ako VIKINGOVIA NAPADLI BRITÁNIU
alebo NES VYNAŠLI PRVÉ NOVINY NA SVETE.
V kuchynských skrinkách žila všelijaká háveď, nielen malý hmyz, ale aj velikánske chrobáky, ktoré mali tváre, mená a zamestnanie.
Najstrašnejšia bola spálňa. Pán Gum mal v skrini toľko plesne a starého syra, že tam skoro nezostalo miesto pre jeho oblečenie rozožraté moľami. Nikdy si nespravil posteľ. (Netvrdím, že si na ňu nikdy nedal prikrývku, ale nikdy si ju NESPRAVIL. Pán Gum sa nenamáhal zložiť si ju dokopy. Jednoducho nahádzal na zem fošne a šmaril na ne matrac.) Okná boli rozbité, starý koberec mal farbu nešťastia a smrdel ako záchod. Mohol by som tu rozprávať o dome pána Guma od svitu do mrku, ale myslím, že už ste v obraze. Pán Gum bol nepredstaviteľný leňoch, ktorý sa neunúval zveľaďovaním a upratovaním domu ani čistením zubov – či už svojich, alebo cudzích.
ALE
(a ako vidíte, je to veľké ale) vždy si dal náramne záležať, aby mal dokonale upravenú záhradu. Pán Gum sa tak svedomito staral o svoju záhradu, že to bola najkrajšia, najzelenšia, najrozkvitnutejšia, najupravenejšia záhrada v Spitej Lehote. Bola taká úžasná:
od jeden do desať. Vynásobte to číslo
piatimi.
Prirátajte k tomu
tristopäťdesiat. Odrátajte jedenásť.
Zabudnite na všetky čísla.
A teraz si predstavte
úžasnú záhradu.
Nech ste si na začiatku predstavovali akékoľvek číslo, teraz by ste mali vidieť úžasnú záhradu. A taká úžasná bola záhrada pána Guma. Na jar v nej rástlo plno krókusov a narcisov. V lete v nej kvitli ruže, slnečnice a drobučké modré kvietky – ako sa len nazývajú? Myslím tie modré, čo trochu pripomínajú dinosaury – no nič, tak tých mal tam záľahu. Na jeseň trávnik pokrylo lístie košatého duba, takže bol zlatý ako obrovský listnatý robot. V zime tam vyzeralo ako v zime.
Nik v meste nechápal, ako môže byť záhrada pána Guma taká pekná, zelená, rozkvitnutá a upravená, keď jeho dom pripomínal špinavý brloh.
Pravý dôvod bol tento: pán Gum musel udržiavať záhradu dokonale upravenú, lebo ak to neurobil, vo vani sa mu zjavila nahnevaná víla a začala ho tĺcť panvicou. (Vidíte, všetko má vždy jednoduché vysvetlenie.) Pán Gum vílu neznášal, ale nevedel, ako by sa jej mohol zbaviť, a ak nechcel, aby ho otĺkala panvicou, neostávalo mu iné, ako záhradníčiť.
V ten osudný deň pán Gum driemal vo svojej nespravenej posteli. (Povedal som vám, že bol leňoch, a presne to leňosi robievajú.) Sníval sa mu jeho najobľúbenejší sen. Vystupoval v ňom ako obor, ktorý terorizoval obyvateľstvo mestečka. Keď strhával z domov strechy, aby deťom mohol kradnúť z izieb hračky, jeho velikánske krvou podliate oči podobné lietajúcim tanierom vysoko v oblakoch metali hromy-blesky. Nik ho nedokázal zastaviť. Bol najväčší a najlepší, bol...
Pán Gum v prvom okamihu nevedel, čo sa robí. Kde sú tie malé domčeky? Kde sú vystrašení ľudia? Kde sú – TRESK!! - Au! – skríkol pán Gum, šúchal si hlavu a vydesene sa obzeral okolo seba. – Ach nie! – zaškriekal. Skláňala sa nad ním nahnevaná víla s panvicou pripravenou na úder. TRESK!! – Uprac si záhradu, ty lenivý spachtoš! – skríkla víla a zahnala sa panvicou.
Tentoraz však bol pán Gum rýchlejší a vystrelil z postele ako previnilá cibuľa. FÍÍÍ! Zasvišťala panvica, keď dopadla na prikrývku, z ktorej sa vzniesol obláčik prachu s niekoľkými mravcami.
Pán Gum vyletel zo spálne a rútil sa dolu schodmi. Stúpil na starý slizký kúsok pizze ležiacej na chodbe a šmýkal sa na ňom do kuchyne ako na syrovo-paradajkovom surfe. Počul, ako mu víla zúrivo vrieska za chrbtom.
– Neurobil som nič zlé! Tú prekliatu záhradu mám upravenú! – kričal pán Gum, vrazil do zadných dverí a vybehol von. Chcel ešte niečo dodať, ale keď sa rozhliadol okolo seba, slová mu uviazli v hrdle.
Záhrada nebola upravená. Záhrada bola beznádejne zničená. Trávnik bol rozrytý a pokrývali ho kôpky hliny. Kvetinové hriadky boli pošliapané a kvety požuté. Lupienky ruží a hlávky slnečníc boli roztrúsené všade naokolo. Pod dubom ležalo čosi, o čom pán Gum nechcel ani uvažovať. A uprostred všetkej tej skazy sa hral najozrutnejší pes, akého pán Gum kedy videl.
Samozrejme, bol to Džeky. Váľal sa tam len tak pre zábavu, zlato-hnedú srsť mal oblepenú trávou, šťastné oči žmúril pred slnkom. Pred neveriacim zrakom pána Guma vybehlo z dier deväť krtkov a pridalo sa k nemu. Dvaja najmenší poskakovali po Džekyho chlpatom bruchu a robili saltá. Ostatní sa naháňali dookola alebo pretekali v behu.
TRESK!! Panvica dopadla na hlavu pána Guma rýchlejšie ako Superman. BUCH!! Tresla ho po zadku. PLESK!! Plesla ho po bruchu.
Pán Gum sa prehol od bolesti a prikrčil sa od strachu z rozzúrenej víly. – Ja za nič nemôžem! – kričal. – Jakživ som toho psa nevidel!
– Mne je jedno PRÁSK!, kto za to môže! Ty sa máš, PLESK!!, postarať, FRK!!, aby bola záhrada upravená, HRK!!, ty sprostý tĺk!
Pán Gum sa hodil na trávnik a vzlykal so zbabelo zatvorenými očami. Naproti tomu Džeky sa skvelo bavil. Ale práve v tej chvíli po oblohe priplával oblak, ktorý vyzeral ako kosť.
Džeky za ňou vyrazil s lačným brechotom. Pán Gum sledoval, ako pes preskočil cez plot a zmizol ktoviekam. Krtkovia vbehli krťou rýchlosťou do krtích dier. A rovnako nečakane, ako sa začala, sa tá hrôza skončila.
Pán Gum celé popoludnie naprával škody. Víla ho sledovala, mračila sa a výhražne oháňala panvicou, aby ho posúrila. Nakoniec záhrada vyzerala ako predtým a víla s posledným výchovným TRESK odletela späť do vane a zmizla. Pán Gum si s úľavou vydýchol a vošiel do domu, kde zistil, že zmeškal svoju obľúbenú televíznu reláciu Vrecko tyčiniek. Bol to záber na vrecko tyčiniek, ktorý trval pol hodiny. (Pán Gum bol v celej krajine jediný, kto pozeral túto reláciu. Všetci ostatní sledovali Veselé zemiakové chrumky.)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Človek | Ostatné | 31 slov | |
Jeden človek nas svete | Ostatné | 79 slov | |
Všetko, v čom človek život nájde | Ostatné | 121 slov | |
Človek milujúci | Ostatné | 117 slov | |
Človek voda... – Zdenka Laciková | Ostatné | 76 slov | |
Človek s ušami od blata – Zvonimir Balog | Ostatné | 255 slov | |
Človek – najlepší priateľ psa | Ostatné | 106 slov | |
Na ceste k človeku – Oľga Nemcová-Košecká | Ostatné | 7 097 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Jozef Mokoš Cibuľa