Princezná z paneláka – Drahuša Dragulová Faktorová

Princezná z paneláka – Drahuša Dragulová Faktorová

Miško s Jurkom sa hrali pred domom futbal. Lopta behala sem a tam, chlapci za ňou.

– Vieš, čo je nové? – začal po chvíli Miško.

– Čo také? – spýtal sa Jurko.

– Máme nových susedov. Dnes ráno som ich videl.

– No a?

– Aké no a? Vieš, kto teraz býva vedľa nás? Princezná. Naozajstná princezná.

– Princezná v paneláku? Preskočilo ti?

– Keď vravím princezná, tak princezná! – trval na svojom Miško. – Mala ružové šaty, vlasy dlhé ako víla a v nich veľkú ružovú mašľu. Aj meno má princeznovské. Volá sa Xénia. Počul som, ako na ňu volali.

– Tuším sa ti niečo prisnilo. Poďme sa radšej hrať.

Chlapci sa pobrali za loptou. Po chvíli Miško zavolal:

– Aha, aha! Tam ide. Pozri sa.

Jurko chcel nepozornému Miškovi rýchlo streliť gól, ale lopta prefrčala popri bráne na chodník a prikotúľala sa priamo k princeznej. Chcela sa uhnúť, odskočiť. Pri prudkom pohybe sa jej zošmykol na šaty kopček vanilkovej zmrzliny, ktorú držala v ruke. Na šatách zostal veľký mokrý fľak.

– Ha – ha, vraj princezná! uškrnul sa Jurko.

– Si hlupák! – odvrkol mu Miško. – Idem sa radšej domov najesť, – zamrmlal potichu.

Počkal, kým jeho nová suseda zašla dovnútra a potom sa pomalým krokom pobral k vchodu.

Popoludní sa chlapci opäť stretli na trávniku. Jurkovi sa tento raz darilo lepšie. Pošťastilo sa mu kopnúť loptu medzi dva kamene na plochu, ktorú si strážil Miško. On sám bol zatiaľ bez gólu.

Asi o štvrť hodiny vyšla na dvor aj Xénia. Nemala šaty. Prišla v tričku a v krátkych nohaviciach, vlasy mala učesané do vrkoča.

– Aj Popoluška sa niekedy preobliekala, – pomyslel si Miško, no Jurkovi radšej nepovedal nič.

Chcel chytiť loptu, ale už nestihol. Preletela na chodník. Xénia ju zastavila nohou, potom ju odkopla. Lopta sa prigúľala presne medzi dva kamene Jurkovej brány. Bol to gól. Chlapci zostali prekvapene stáť.

– Vidíš? Vravel som ti, že je to princezná, – povedal Miško, – obyčajné dievča by to nikdy nedokázalo.