Grázlik Gabo a upratovanie – Francesca Simon

Grázlik Gabo a upratovanie – Francesca Simon

Grázlik Gabo je clapec, ktorý má stále problémy s rodičmi. Predstavte si, chcú napríklad, aby vyniesol kôš s odpadkami. Gabo vie vymyslieť rôzne finty, ako rodičov dobehnúť. Čo je však zlé, aj rodičia vedia, čo na Gaba platí.

Víkend! Krásny, prekrásny víkend. Leňošenie v posteli. Raňajkovanie v pyžame. Celé dva dni bez školy a bez slečny Tomahavkovej.

Víkend mohla skaziť iba jedna strašná vec. Grázlik Gabo na to nechcel ani len pomyslieť. Tajne dúfal, že mama tentoraz zabudne. Možno dnes svitne deň, keď mama nevojde do izby a všetko nepokazí.

Gabo sa usalašil v pohodlnom kresle a zapol Veľký chliev, svoju obľúbenú televíznu šou, v ktorej príšerní pubertiaci súťažili o najšpinavšiu izbu.

DUP! DUP! DUP!

Do obývačky vošla mama s plnou náručou svojich obľúbených mučiarskych nástrojov: vysávačom a prachovkou. Za ňou cupkal Vilko.

– Okamžite vypni ten hrozný program, Gabo, – rozkázala mama. – Je čas na víkendové upratovanie.

– NIE! – zaúpel Grázlik Gabo.

Existuje horšie, nenávidenejšie slovo ako upratovanie? Upratovanie je horšie ako domáce úlohy. Horšie ako zelenina. Dokonca oveľa horšie ako očkovanie, podeľ sa či večierka. Keby bol Gabo kráľom, žiadne decko by nemuselo upratovať.

– Najprv si zo zeme pozbieraj špinavé ponožky, – rozkázala mama.

Vari mamina krutosť nemá hranice? Komu prekáža zopár smradľavých Gabových ponožiek povaľujúcich sa po dome?

– Neverím, že naozaj chceš, aby som to spravil! – neveriacky krútil hlavou Grázlik Gabo. Zagánil na mamu. Potom fľochol na zhúžvané ponožky. Veďa sa váľajú takmer v kilometrovej vzdialenosti. Pozbiera ich neskôr. Oveľa neskôr.

– Si na rade s vysávaním obývačky, Gabo, – rozdelila úlohy mama. – Vilko bude dnes utierať prach.

– Nie! – zakňučal Gabo. Som alergický na vysávanie.

Mama si ho nevšímala.

– Potom vynesieš smeti a naložíš špinavú bielizeň do práčky. A nezabudni oddeliť bielu od farebnej.

Gabo sa ani nepohol.

– To zvládneš za pätnásť minút, – dodala povzbudivo mama.

– To nie je fér! – kričal Gabo. – Vysával som minulý týždeň.

– Nie, to som ja minule vysával, – protestoval Vilko.

– Ja som vysával! – zrúkol Gabo.

– Klamár!

– Klamár!

– Nemôžem poupratovať neskôr? – opýtal sa Grázlik Gabo.

Povinnosti odložené na neskôr sa občas pošťastilo odložiť naveky.

– N-I-E ako nie, – zdôraznila mama. Vilko začal utierať prach na televízore.

– Prestaň! – okríkol ho Gabo. – Pozerám telku.

– Utieram prach, – bránil sa Vilko.

– Prac sa mi z očí, červiak, – zasyčal Grázlik Gabo.

Mama sa vrátila do izby a vypla televízor. – Žiadny televízor, kým nepoupratuješ, Gabo. Každý z nás sa musí zapojiť a priložiť ruku k dielu.

Grázlik Gabo ostal vyjavený. Prečo by mal pomáhať v dome? To je predsa povinnosť jeho lenivých rodičov. On sa narobí až – až, stačí, že každé ráno dopraví svoje ťažké kosti do školy! A potom ho čaká toľko povinností!

Zázrak, že som ešte medzi živými, čudoval sa Gabo, prevaľoval sa v kresle a mrnčal.

– NEBUDEM UPRATOVAŤ! NIE SOM VÁŠ OTROK!

– Nie je správne, aby mama s otcom robili všetko okolo domu, Gabo, – poúčal ho Vilko.

Gabovi to pripadalo správne.

– Výborne, Vilko, – pochválila ho mama a usmiala sa. – Si milý a pozorný chlapec.

– Čuš, Vilo! – zahriakol ho Gabo.

– Nebuď drzý, Gabo! – zastala si Vzorného Vilka mama.

– Dokým neurobíš poriadok, budeš bez vreckového a bez televízora, – vyhlásil otec.

Gabo prestal kričať. Bez vreckového! Bez telky!

– Nepotrebujem vreckové, – vystatoval sa Gabo.

– Skvelé, – potešila sa mama.

Moment. Čo to tu trepe? Jasné, že potrebuje vreckové. Za čo si kúpi sladkosti? A bez telky určite zomrie.

– Zavolám políciu, – rozhodol sa Grázlik Gabo. – Prídu a zatvoria vás za týranie detí!

– Hotovo! – pochválil sa Vilko. – Splnil som si všetky povinnosti, – dodal, – dostanem teraz vreckové, prosím?

– Nech sa páči, Vilko, – usmiala sa mama a podala Vilkovi blýskavých päťdesiat centov.

Grázlik Gabo sa zachmúril. – Tak dobre, – podvolil sa Gabo. – Povysávam.

Gabo za svojimi krutými rodičmi zaplesol dvere od obývačky. Zhnusene sa zahľadel na vysávač. Prečo nemôže ten hlúpy stroj vysávať sám? Robotický vysávač, presne to potrebuje. Grázlik Gabo stisol spínač. VŔŔŔŔ! – Vysávaj, vysávaj! – rozkazoval Gabo.

Vysávač sa nepohol.

– Do toho, vysávaj, viem, že to dokážeš, – povzbudzoval Gabo nehybný stroj.

VŔŔŔŔ! VŔŔŔŔ! No vysávač stál na mieste.

Hlúpy stroj, koľko rámusu narobí, pomyslel si Gabo. Stavím sa, že ho počuť v celom dome.

Vtom dostal Grázlik Gabo supergeniálny nápad. Prečo mu to len nenapadlo skôr? Bude vysávať každý týždeň. Gabo dovliekol vysávač do obývačky a zapol. Potom skočil do kresla a pustil televízor. Super, Chliev sa ešte neskončil!

VŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔ!

Mama s otcom počuli vrčať vysávač v obývačke. No toto, Gabo dnes poriadne zaberá. Žasli.

Kroky! Jáááj, niekto ide. Och, nie. Gabo vyskočil z kresla, vypol telku a schmatol hadicu vysávača. Vošla mama. Grázlik Gabo namáhavo fučal.

– V jednom kuse som vysával, mama, – vzdychal Gabo. Môžem už skončiť, prosím?

Mama vyvalila oči na chuchvalce prachu na koberci.

– Ale, Gabo, – namietla, – veď je tu neporiadok.

– Ja za to nemôžem, – sťažoval sa Gabo. – Urobil som, koľko som vládal.

– V poriadku, Gabo, – ustúpila mama. HURÁ! zajasal Grázlik Gabo.

– Nezabudni, žiadny televízor, kým nevysypeš smeti a neroztriediš bielizeň.

– Viem, viem, – zamrmlal Gabo a vybehol hore schodmi. Keď to zvládne za dve minúty, akurát stihne finále chlieva!

Dobre. Mama povedala, že má vysypať smeti. Nepovedala, kam ich vysypať, len, že má vyprázdniť koše. Gabovi trvalo iba chvíľku, kým smeti zo všetkých odpadkových košov v dome vysypal na dlážku.

To by sme mali, potešil sa Gabo a upaľoval dolu schodmi. Teraz tá prihlúpla bielizeň. Keď bude nehorázne bohatým expertom na počítačové hry, nebude prať vôbec. Zakaždým si kúpi nové oblečenie. Grázlik Gabo zízal na kopy špinavej bielizne pred práčkou. Potrvá mu večnosť, kým oddelí bielu od farebnej. Aká strata vzácneho času, krútil hlavou Grázlik Gabo. Aký v tom bude rozdiel, keď vyperie červené tričko s bielym? Žiadny.

Gabo nastrkal všetku bielizeň do práčky a tresol dvierkami. – Hotovo! – zaradoval sa.

Skvelé, dnešný diel Chlievu bol úžasný, pochvaľoval si v duchu Grázlik Gabo a štrngotal mincami. Prešiel popri práčke. Zvláštne, na toľko ružovej bielizne sa nepamätá.

Odkedy majú ružové plachty a ružové uteráky? Odvtedy, čo vypral červené tričko s bielou bielizňou.

OCH, NIE! Mama bude zúriť. Otec bude zúriť. Gabov trest bude strašný. Rýchlo preč! Spanikáril Grázlik Gabo.

Otec zúril na svoje nové ružové slipy, tielka a tričká.

Mama zízala na svoju najlepšiu bielu sukňu, odteraz už svoju najhoršiu ružovú sukňu.

Gabo zízal do zeme. Tentoraz nebolo úniku.

– Možno máme vysoké nároky, – prehovoril otec a zahľadel sa na smeti roztrúsené po celom dome.

– Si príliš nezodpovedný, – vyhlásila sklamane mama.

– A nemotorný, – dodal otec.

– Možno bude lepšie, keď budeme upratovať my, – nadhodil otec.

– Možno to bude najlepšie, – súhlasila mama.

Grázlik Gabo neveril vlastným ušiam. Už žiadne upratovanie? Pretože upratoval lajdácky?

– Hurááá! – potešil sa.

– Na druhej strane, možno to nie je dobrý nápad, – uvažoval otec a blýskal očami. – Uvidíme, ako ti to pôjde budúci víkend.

– Okej, – súhlasil Grázlik Gabo milo.

Mal taký pocit, že sa v upratovaní veľmi nezlepší.

Z knihy Francesca Simona Grázlik Gabo a kráľovná