Môj dedko rýchly šíp – Marta Hlušíková

Môj dedko rýchly šíp – Marta Hlušíková

Starká ráno odcestovala autobusom do mesta. Išla si po nové okuliare. Starký sa tomu potešil, lebo sme sa chystali vyrábať indiánsky totem a vraj budeme potrebovať aj koráliky z jej náhrdelníka.

„Veď aj starká naň už aj tak zabudla,“ chichotal sa. Potom musel dať na totem svoje tri najkrajšie perá kohút Bobo. Od zlosti ani nekikiríkal. Potom pribudlo pávie pero z klobúka starkinej starkej a kus kožušiny uja horára. Učiteľ Nôžka, indiánskym menom Bosá noha, priniesol aj dva malé zvončeky. A tak sme sa pustili do práce. Starký nožíkom majstroval a majstroval, až kým sa drevo nezačalo podobať na akési čudo.

A keď ho učiteľ Nôžka celé pomaľoval, už to bolo celkom milé čudko. Náš totem bol nádherný! „To sa starká zaraduje!“ tešila som sa. „Neviem, neviem,“ hmkal starký. „Neboj sa, možno tie koráliky nezbadá,“ upokojovala som ho. Ale starký, neohrozený Rýchly šíp, sa na mňa slávnostne pozrel a povedal: „A teraz si zapálime s veľkým učiteľom Bosou nohou fajku mieru a teba ofúkame dymom. Staneš sa novou Indiánkou a dáme ti aj indiánske meno!“ Rýchly šíp a Bosá noha začali bafkať a usilovne ma ofukovali.

Potom sme sa všetci postavili pred totem. Rýchly šíp zdvihol ruky a zvolal: „Veľký totem! Predstavujem ti svoju vnučku Odvážnu srnku!“ a vypustil k indiánskemu nebu belasé dymové kolieska. Potom sa však zarazil. „Veľký totem povedal náčelníkovi , že až potom budeš pravá Odvážna srnka, keď si zaslúžiš tri pierka. Za odvahu, za múdrosť a za pomoc druhým.“ Nemohla som tomu uveriť. Ako je to možné? Aj totem som pomáhala zdobiť a meno nemám! „Zatiaľ budeš iba srnka, súhlasíš?“ usmieval sa starký. To sa mi aj páčilo. Srnka je predsa indiánskejšie meno ako Rinka.

Zrazu sa otvorila bránička a v nej starká, naša šamanka. Pozrela sa na totem, na starkého, na učiteľa Nôžku, na ošklbaného kohúta, zasa na totem a po tvári sa jej rozlial úsmev: „No ale toto! Taký krásny strašiak! Hneď teraz ho zanesiem do záhrady, inak mi tie škorce načisto všetko vyzobú. Teda vy ste ma ale prekvapili!“ A starká objala starkého, zobrala totem do náručia a zmizla s ním v záhrade za domom. „No čo,“ zdvihol starký plecia, „indiánsky šaman sa správal presne ako naša starká, ale nikde nie je napísané, kde má taký indiánsky totem stáť, no nie?“

Teda ja by som pre totem vedela nájsť aj krajšie miesto, no starký asi vie, čo robí. /Z autorkinej najnovšej knihy Môj dedko Rýchly šíp/