Zajac strachopud – Josette Gontier

Zajac strachopud – Josette Gontier

Pod veľkou palmou žil jeden ustráchaný zajac. A ako to už býva, najradšej celé dni prespal v bezpečí svojej nory a len veľmi opatrne a bojazlivo vyliezal von.

Jedného dňa opäť pokojne podriemkaval v nore, keď v tom susedka opica zhodila z palmy obrovský kokosový orech. Ach, to vám bola rana! Vydesený zajac vyštartoval z nory ako zmyslov zbavený, nepozeral ani napravo ani naľavo. Bezhlavo utekal preč a neustále kričal: „Panebože, zemetrasenie! Zachráň sa, kto môžeš!“ Najprv prebehol okolo jeleňa a stáda srniek. Jeleň to rýchlo bežal povedať tigrovi, ten slonovi, slon žirafe, žirafa líške, a tak sa tá poplašná správa rozšírila po celom lese ako blesk.

Všetky zvieratká bezhlavo uháňali z lesa, keď vtom zahrmel burácajúci rev leva – kráľa lesa. „Stojte! Čo ste sa všetci zbláznili? Čoho sa tak bojíte?“ Všetky zvieratká sa úctivo zastavili. „Je tu zemetrasenie! Všetci zahynieme!“ vykríkla líška. „A kto vám to narozprával?“ rozhliadol sa pátravo lev. „To on! To on!“ kričali zvieratká a ukazovali na prikrčeného zajaca.

„Poďte všetci za mnou!“ rozkázal lev a zvieratká ho nasledovali až k stromu, na ktorom sedela opica a zhadzovala jeden kokos za druhým.

„Vidíte? Strach má veľké oči! Nabudúce viac premýšľajte, kým uveríte jednému strachopudovi“ povedal pokojne lev a zvieratká sa naozaj zahanbili.