Koľko váži Matilda – Jiří Holub (úryvok)

Koľko váži Matilda – Jiří Holub

Slniečko zasa svieti ako šibnuté, holuby pijú vodu zo studne na našom námestí a na tej studni sedím ja s Hermínou, kývame nohami a lížeme tú najlepšejšiu zmrzku, čo sme si kúpili u starého Bôčika.

Hermína si už dáva kornútik a tie holuby majú naň asi tiež chuť, pretože sa tu okolo nej pletú a robia také to vrkú, vrkú. Ja mám holuby rád. Sú celé popolavé a stále majú okolo seba hŕbu kamarátov. Zrazu sa na mňa Hermína pozrie, oblizne si prst, kde má trošku zmrzky, a spýta sa: „Ty, Otruba, koľko asi môže vážiť Matilda?“ Ja sa na ňu najprv škaredo pozriem, lebo nemám rád, keď mi hovorí Otruba a pritom vie, že sa volám Karči. Najmä odvtedy, čo viem, čo je to otruba. Už v druhej triede na mňa Hermína vymyslela takú sprostú básničku, že:

Keď som bola u Otrubu, rozbila som si tam hubu, psi sa na mňa vrhli a potom si zdrhli.

Alebo tak nejako. Ako hovorím, sprostá básnička. A s tým priezviskom – vraj to znamená nejaký zvyšok niečoho, čo sa sype kravám. Hovorila to Janáčková a to je učka, tak to asi bude pravda. Ináč mám ale Hermínu fakt rád. Ona sa so mnou kamaráti, ale v lavici sedí s Leontínou Borievkovou, lebo by bolo hlúpe, keby sedela so mnou. Chlapec totiž sedí s babou iba vtedy, keď vyrušuje. To nie je výmysel, u nás v tretej triede je to fakt. Keď učka vidí, že niekto robí kraviny, vyťahá ho za ucho a posadí k babe. Teda keď je to chlapec.

Ale naspäť k tej Matilde. Ako som sa na Hermínu najprv pozrel naštvano za toho Otrubu, tak potom som sa pozrel zasa srandovne. Skoro som sa tým kornútikom od zmrzliny zadusil. Ty brďo! Koľko vraj váži Matilda. To je teda dobré! Vy vlastne Matildu nepoznáte, tak ani nemôžete vedieť, že toto je teda fakt husté. Matilda je – strašne tlstá. A k tomu sa ešte volá Tučná, ako ten spevák, čo spieval pesničku o syroch a už je mŕtvy. No a táto Matilda sedí u nás v škole. Nie je to úplná spolužiačka, ona totiž nie je iba tlstá, ale aj stará. A zlá. Predstavte si, že ona aj mláti deti. Úplne bez dôvodu. Ona napríklad ráno príde pred školu a tam stojí nejaký chalan, čo sa na ňu hlúpo pozrie. Tá megera mu treskne takú, že chalan preletí cez zábradlie! Alebo raz skoro zabila babu zo šestky len preto, že jej nedala prednosť vo dverách. Chápete to? Tá baba musí byť nebezpečný šibnutý blázon, ináč neviem. Ona už chodí do sedmičky. Nohy má také veľké ako stromy. Raz sme boli na školskom výlete v Šúrskom pralese a tam také tlsté stromy práve boli.

Nad tými nohami má veľký zadok a potom hlavu. Áno, a tiež veľké brucho. Keď ide ráno do školy, úplne duní chodník.

Chalani zo šestky jej hovoria Maskodont, ale tajne, pretože nahlas by ich to mohlo stáť úraz sánok. Netuším síce úplne, čo to znamená, ale určite je to vtipné, pretože sa vždy smejú a hovoria – a teraz to slovo musím napísať, hoci by mi zaň doma určite vynadali. Hovoria: „Ty kokso! Videl si dnes Maskodonta? Keď ti tá jednu bachne, tak ti zlomí sánky!“ alebo tak nejako.

Už sa teším do šestky, tiež budem môcť hovoriť Ty kokso! A to aj dievčatám.

 Tak práve túto Matildu Hermína myslela, keď jedla tú zmrzlinu.

Premýšľal som o tom ešte aj vtedy, keď mi povedala „čauko!“ a išla domov, do toho pekného domu na námestí, čo v ňom býva.

Ja som sa šuchtal do nášho paneláka a premýšľal som, ako to všetko urobiť. Hermína je fakt najlepšejšia kamoška, tak kvôli nej tú Matildu nejako odvážim. Ale budem si musieť dávať dobrý pozor, ono pochytiť sa s Matildou je fakt veľmi nebezpečné.

Nerád by som dopadol ako tá baba, čo ju Matilda zamkla na záchode a zvrchu je celú obliala. A to nie je všetko – tie záchody totiž boli chalanské! Ako hovorím, budem musieť byť opatrný, veru hej.

Úryvok z knihy Koľko váži Matilda