Keby som mal brata – Mária Vrkoslavová – Ševčíková

Keby som mal brata – Mária Vrkoslavová – Ševčíková

Adrián pozoruje cez okno pustý dvor. Povaľuje sa tam len zopár zabudnutých hračiek, ktoré nikomu nechýbajú. Spoza rohu sa vynoril malý chlapec so psíkom. Adriánovi preblesklo hlavou: Keby som mal brata! Hrali by sme sa, chodili spolu do školy, delili sa o desiatu. Mohol by som sa s ním občas aj pohádať, ba aj pobiť...

Vtom vošla mama s nákupom. „Čo si tu po celý čas robil? Úlohy nemáš, izbu si neupratal. To som si mohla myslieť!“ „Ty stále len o povinnostiach! Iba sa ponáhľaš, na nič nemáš čas. Keby som mal aspoň brata!“ odpovedal Adrián protiútokom. Denne privádzal mamu do zúfalstva. Sadol si rýchlo za stôl a začal počítať. Potom narovnal knihy na poličke, zošity hodil do tašky a pobral sa von. Poobzeral sa po dvore, nikoho nevidel. Vykročil chodníkom k hlavnej ceste. „Dávaj pozor na psa! Veď ti skoro skočil pod auto!“ zakričal na malého chlapca, ktorého ráno videl na dvore. Chlapec si ustrašene pritiahol psíka bližšie. „A čo tu robíš? Ešte som ťa na dvore nevidel, len dnes ráno. Bol si vyvetrať psíka? Ako sa voláš?“ zohol sa Adrián k psíkovi, ale pozrel na chlapca. „Ja som Marek a on sa volá Robin,“ ukázal na psíka, „včera sme sa prisťahovali k babičke. Ocino nás už nemá rád, má novú rodinu a ja s mamou sme zostali sami. Tak sme prišli k babičke. Nikoho tu nepoznám, je mi smutno, mám len mamu a Robina... A teraz aj babičku. Keby som mal aspoň brata!“ vzdychol si Marek. „Ja som Adrián a ani ja nemám brata, ale mám mamu a otca, ktorí stále nemajú čas a vždy sa niekam ponáhľajú, tak nefňukaj,“ povedal Adrián a ani za svet by sa nepriznal, že ešte ráno aj on smutne pozeral z okna a ľutoval, že nemá brata. „Veď ja nefňukám, keď chceš, môžeme byť kamaráti. A s Robinom môžeme chodiť von spolu. Robin, sadni a podaj Adriánovi labku!“ Psík poslušne podal labku a oblizol Adriánovi ruku. „Dobrý psík,“ pochválil ho Adrián. „Vieš čo, Marek, požičaj mi ho na chvíľu, prejdeme cez cestu. Pozri sa, oproti je lúčka. Tam chodia všetci psičkári. Robinovi sa tam bude páčiť, nájde si psích kamarátov a určite nám tam bude veselo,“ rozosmial sa Adrián. Dvaja chlapci, ktorí nemali bratov, a malý psík vykročili k lúčke.

Večer sa Adrián pozrel doma na dvere, na ktoré nedávno mama zavesila tabuľku s nápisom: PRIATELIA SÚ AKO RODINA, KTORÚ SI SAMI VYBERÁME.

/ Z knižky poviedok pre deti a násťročných Ovečky v čerešňovom sade /