Tanec s pavúkom – Marta Hlušíková

Tanec s pavúkom – Marta Hlušíková

Naša 4. B je úplne obyčajná trieda. Aj dnešný deň vyzerá celkom obyčajne. Najvyšší čas, aby sa niečo stalo. A stalo sa. Práve sa deje. Pán učiteľ Vagovič nám vysvetľuje vonkajšie časti ľudského tela. Ukazuje nám horné končatiny (nuda), dolné končatiny (stále nuda), vystiera ruky, pokyvkáva hlavou doprava a doľava a pritom prešľapuje, ako keby tancoval (menšia nuda). Trieda sa už začína preberať zo spánku a ja si všímam zaujímavú vec: pri učiteľovej topánke lezie pavúk.

A vždy, keď sa Vagovič nachýli na pravú nohu, pavúk uteká na opačnú stranu a naopak. „Simon, môžeš mi povedať, prečo sa mi stále pozeráš na nohy? Preber sa a vymenuj mi horné a dolné končatiny.“ Nevedel som, či mám Vagovičovi povedať o pavúkovi alebo mu vymenovať končatiny. Keď mu vymenujem končatiny, pavúk utečie a ja učiteľovi nevysvetlím, prečo som sa mu díval na nohy. Keď mu poviem o pavúkovi, bude si myslieť, že mu neviem odpovedať. „Čakám, Simon.“ „Nehýbte sa, pán učiteľ!“ „Simon!“ „Pri topánke máte pavúka.“ „Kde?“ vyskočil Vagovič a pavúka prišliapol.

Normálne mi ho prišlo ľúto. Baby pišťali, chalani sa smiali a Vagovič si obzeral topánku. „Pravá ruka, ľavá ruka, pravá noha a ľavá noha,“ ticho som povedal. „Keď si toho pavúka videl, mohol si ma prerušiť, Simon. Nemusel som ho prišliapnuť... za končatiny ti píšem jednotku.“ Vagovič nám ešte hovoril o tom, že pavúky sú užitočné, lebo lovia mole a komáre. „Fuuuj!“ skríkla Klaudia. „Pavúky sú odporné, žerú muchy!“ „Sú užitočné!“ odporoval Peťo. „Utíšte sa, deti! Je to trošku ináč. Pavúk do koristi vstriekne takú tekutinu a mucha už nič necíti.“ „No vidíš!“ ozval sa Peťo, ktorého otec chová v teráriu dve tarantuly. „To ako keby ti niekto pichol smrteľnú injekciu!“ vykríkla Klaudia. „Deti, upokojte sa!“ povedal Vagovič. „Radšej mi povedzte, koľko má pavúk nôh.“ „Päť!“ povedala Nela.

Vagovič sa usmial. „Nela! Uvažuj! Končatiny sú vždy v páre!“ „Štyri a aj to je dosť,“ povedala Klaudia. Potom sa prihlásil Peťo a povedal, že tých nôh je osem. Dostal jednotku, ale nie je to spravodlivé, lebo všetci vieme, že majú doma tarantuly. Peťa raz jedna dokonca popŕhlila a prišiel do školy s prstom hrubým ako klobása. Dve hodiny bol hrdinom triedy, ale po veľkej prestávke mu prst odpuchol a nikto si na tarantulu už nespomenul.

Zo školy som išiel pozrieť dedka a babku, lebo bývajú hneď vo vedľajšej ulici. Je to výhoda mať ich takto blízko. Keď som si minule zabudol výkres na vystrihovačky, poslal som babke esemesku a ona na mňa cez najbližšiu prestávku mávala výkresom dolu pri šatniach. A ešte ma aj pohladkala po hlave, čo nemusela, lebo sa mi Pagáč celú prestávku posmieval, že som babkin...

Ale to radšej nepoviem. „Čo bolo v škole?“ spýtal sa dedko. „Učili sme sa o končatinách. A potom učiteľ pristúpil pavúka,“ povedal som. „To je tá moderná škola!“ pokrútil hlavou dedko. „Nám kedysi ukazovali pavúky iba na obrázku.“

/Z časopisu Slniečko, november 2014/