Septembrové slnko – Ján Milčák

Septembrové slnko – Ján Milčák

Pred domom rástli dve jablone. Na jednej dozrievali voskovožlté, na druhej karmínovočervené jablká. Najkrajšie boli v jesennom slnku. Jesenné slnko je iné ako letné. Málokto si ho všimne.

Priletela kavka. Zobla do jablka, bolo sladké. Vyletela na jabloň. „Kev, kev, sú zrelé!“ volala na celú ulicu.

V dome bývala Katarínka, žiačka druhej A. Vyšla pred dom. Kavka poletovala pred domom. Prázdniny a školský rok sa začínajú rovnako, zazvoní školský zvonec. Ale na začiatku školského roka otvorí pán školník školskú bránu dokorán.

Katarínka zastala pred školskou bránou. Na chrbte niesla školský batoh. „Čo ti chýba v batohu?“ opýtala sa kavka.

Katarínka si pomyslela, že má všetko, čo potrebuje druháčka na vyučovanie. „Ochutnala si jablko?“ opýtala sa kavka.

Katarínka pokrútila hlavou, zosmutnela. Nechcela byť zábudlivým dievčatkom. „Mala som ochutnať?“ opýtala sa Katarínka.

Okno v triede bolo otvorené. Do triedy vletela kavka. Urobila to dvadsaťdvakrát. V zobáku priniesla jedenásť voskovožltých a jedenásť karmínovočervených jabĺk. V laviciach sedelo dvadsať žiakov. Katarínka dala desať voskovožltých jabĺk dievčatám a desať karmínovočervených jabĺk chlapcom.

Keď mali všetci žiaci v dlani jablko, do triedy vošla pani učiteľka. Na stole našla karmínovočervené a voskovožlté jablko. „Rozprávkový začiatok školského roka,“ povedala pani učiteľka.

Kavka sadla na školskú tabuľu, začalo sa vyučovanie.