Miškov čudný sen – Pavol Štefánik

Miškov čudný sen – Pavol Štefánik

Kde bola, tam bola, bola raz jedna váľanda a na tej váľande Miško.

Nebolo by na tom nič čudné, keby sa vedel rozhodnúť, čo má robiť. Či si má napísať domáce úlohy alebo si ísť zahrať stolný tenis s kamarátmi. Veď sa sa ho aj spýtali, či s ním môžu rátať. On sa však vyhovoril, že ráta nerád. A tak len nečinne hľadel do stropu, kým naňho neprišli driemoty.

A vtedy sa ozvala z kuchyne mamka: „Miško, nespi, mysli na úlohy!“

Lenže Miško už mamkinu radu nepočul. Prekvapil ho spánok a v ňom čudný sen. Otvoreným oknom skočilo do izby podivné chlapčisko, ľahlo si k Miškovi na váľandu a začalo mu do ucha šepkať:

„Miško, som leňoch, chcem ťa za priateľa, čo nikdy nemusí vedieť veľa. A keď má dobrú vôľu, smie chodiť poza školu.“

A takto by ho bol nahováral ešte dlho na všelijaké nezbednosti, keby sa mamka neozvala znova: „Ešte sa máš učiť, Miško.“

Ale ten iba zo sna zašomral, že ho navštívil naozajstný leňoch, a ten si úlohy nerobí, ani sa neučí a chodí poza školu. A má sa dobre.

Mamke sa Miškova chvála leňocha ani trocha nepáčila.

Len čo podišla k váľande, zočila na nej aj toho leňocha, ako Miška zvádza, aby sa s ním kamarátil. Rozhodla sa tomu zabrániť. Na pomoc si vzala Miškov šibák a začala ním leňochovi riadne prášiť nohavice. Práve tie, čo mal oblečené.

A ten hneď zbadal, koľko bije. Vyskočil na rovné nohy a hybaj oknom zasa ta, odkiaľ prišiel.

Keď sa na veľký buchot Miško zobudil, nevedel, či to bol iba sen, alebo sa to naozaj stalo. Lebo ak sa to stalo, leňocha trocha ľutoval. Nemal ho však nahovárať na zlé chodníčky!

Z autorovej knihy Lietajúca babka a iné rozprávky