O škriatkovi z počítača – Ivana Černáková

O škriatkovi z počítača – Ivana Černáková

Jeden chlapec dostal k desiatym narodeninám počítač. Od toho času sa to s ním nedalo vydržať. Sadol si k nemu, hneď ako prišiel zo školy, na učenie ani nepozrel. Vydržal pri ňom až do večere a ešte aj po večeri sa chcel zahrať aspoň chvíľočku nejakú hru. Mal ich v počítači pol tucta, lenže on ani nevedel, že tucet je jedna pätina kopy a že kopa sú štyri mandle a že mandeľ je práve toľko, koľko je práve prstov na troch rukách. Kdeže, spočítať, koľko tých hier vlastne má, by nedokázal, hoci má počítač.

Raz pred polnocou vyliezol z postele, a keď už všetci v byte spali, rozsvietil si vo svojej izbe, sadol k počítaču a spustil ho. Zablikali farebné svetielka signáliek, ticho zabzučalo a po chvíľočke sa rozsvietila obrazovka. Lenže nezjavili sa na nej ako zvyčajne ikonky a šípka, aby mohol na niektorú ikonku kliknúť, ale zaškľabila sa naň z obrazovky tvár akéhosi škriatka s vypúlenými očami a vo farebnej čiapke. Ten škriatok ukazováčikom zaťukal na obrazovku z druhej strany a povedal: „Hej, Tomi, počuješ ma? Ja som škriatok Enter z tvojho počítača! Ahoj!“ Tomáš sa začudoval. Chcel si dnes už asi po dvadsiaty - krát skúsiť naháňačku s mimozemšťanmi, a teraz tam má škriatka! „Čo mi tam zavadziaš?“ hovorí. „Nepotrebujem ťa!“ A už stlačil na klávesu Delete, aby škriatka vymazal. Ten sa však škeril ďalej. „To máš márne, Tomi, na mňa Delete neplatí! Ty vlastne ani nevieš, čo my Enterovia dokážeme, však? Ty ani nevieš, že bývame v každom počítači a o polnoci sa môžeme ukázať na obrazovke. Tak aby si vedel, kto sme, pozeraj!“ Škriatok luskol prstami a Tomáš sa pozeral. Videl, že mu z počítača, tam kde mal pred chvíľočkou počítačovú myš, sedí skutočná živá myš a tá naňho cerí zuby a prská. Fuj! „Nechaj tie žarty,“ riekol Tomáš, ja chcem naháňať Ufónov!“ „Keď myslíš, ale musím ťa upozorniť, že som trochu zmenil hru. Ak sa netrafíš, tak ti tá myš uhryzne prst, ktorým stlačíš moju klávesu. A ak budeš sedieť pred obrazovkou dlhšie než hodinu denne, tak ti ho uhryzne tiež. To si píš!“ Škriatok Enter zmizol a na obrazovku prileteli Ufóni.

Keď sa ráno zobudil, bol celý nesvoj. Pozrel na počítač: živá myš zmizla a zostala tam len tá z umelej hmoty, ale počítač blikal. Aha, v noci ho zabudol vypnúť. Niežeby na svoj počítač zanevrel, kdeže, ale tie zbytočné hry s naháňačkami a strieľaním prestal hrať a začal sa zaujímať o ostatné veci, ktoré slušný počítač dokáže. Predsa nechcel, aby mu počítačová myš uhryzla prst!

Z knihy PRVÉ ČÍTANIE pre malých školákov