Zbojník Klinko a Kompit kráľ – Pavol Dobšinský

Zbojník Klinko a Kompit kráľ – Pavol Dobšinský

Nevedel Kompit kráľ, ako by dostal dcéru nazad z pekla – spomenul si však, že v jeho krajine žije

 vychýrený zbojník Klinko, ktorý vedel ukradnúť aj koňa spod husára. Dal Kompit kráľ zavolať zbojníka

Klinka na zámok a poprosil ho, aby sa pokúsil ukradnúť jeho dcéru z pekla – ak sa mu to podarí, že

mu ju dá za ženu.

– Dobre, skúsim to, – povedal zbojník Klinko.

Vypýtal si od kráľa kriedu, čo by písala votroje, tri funty tymianu, tri tehly a s tým sa pobral do pekla.

Prišiel zbojník Klinko do pekla, a hneď začal opisovať trojitou kriedou okolo seba tri kruhy a pritom

dymil tymianom a rozostavoval tehly. Zavoňali čerti tymian, zhŕkli sa okolo neho a volali:

– Zbojník Klinko, čo tu chceš, čo tu dymíš?

– A veď vidíte – staviam vám v pekle kostol. A tymianom dymím, aby ste vedeli už dopredu, ako to

bude, keď vám tu kňazi budú dymiť popod nos.

Čertom až dych zastavovalo od toho tymianu – ak im boli milé životy, nemohli dopustiť, aby niekto

staval v pekle kostol.

– Jaj, Klinko, nestavaj, – volali. – Radšej ti dáme, čo budeš chcieť.

– Nuž, na to ste mali prísť dávno, – povedal zbojník Klinko. – Nebudem stavať, keď mi dáte Kompit

 kráľovu dcéru.Priviedli mu čerti akési dievča bez ruky.

– Ej, vy darebáci a vy si myslíte, že vám naletím? – zvolal zbojník Klinko, a hneď začal znova dymiť a

 stavať.

Priviedli mu čerti druhé dievča – bez nohy.

– Ste vy len potvory! – zvolal Klinko. – Ak mi zaraz nedáte tú pravú, nebudem vás už šanovať.

A tak im zadymil tymianom pod nos, že kýchajúci čerti zaraz postavili pred neho dvanásť rovnakých

 princezničiek a vrešťali:

– Tu ju máš, je to jedna z tých dvanástich. Ak ju spoznáš, môžeš si ju brať.

Potom sa čerti rozutekali po všetkých kútoch pekla, lebo nemohli vydržať vôňu tymianu.

Začal teda Klinko dymiť popod nos tým dvanástim paničkám. Jedenásť ich začalo od tymianu kýchať –

ba dvanásta nie. Tú si vzal a v mene božom sa s ňou pobral z pekla.

Ide s ňou horami, ide dolami – dobehne ho prvý čert: – Stoj, Klinko, princezná ešte nie je tvoja.

– A čiaže by bola? – pýta sa Klinko.

– Toho, kto rýchlejšie pobeží a prvý sa stratí za tamtým vrchom, – vraví čert.

– Ech, s takou hlúposťou sa ani nebudem unúvať. Na také preteky stačí aj môj mladší brat, čo spí

hentam, pod kapustným listom. Len pokýv listom, aby sa zobudil – a môžete bežať.

Pokýval čert kapustným listom, spod kapustného listu vyskočil zajac, a kým sa čert spamätal, už bol za

 vrchom. S ovisnutým nosom sa vrátil čert do pekla.

Ide zbojník Klinko s princeznou ďalej, ide horami, ide dolami, keď ho dobehne druhý čert:

– Stoj, Klinko, princezná ešte nie je tvoja. – A čiaže by bola?

– Toho, kto hodí druhého o zem, – vraví čert.

– Ech, s takou hlúposťou sa ani nebudem unúvať. Na to stačí aj môj starší brat, čo spí hentam v

brlohu. Zakrič mu do brlohu, aby sa zobudil, a môžete zápasiť.

Zakričal čert do brlohu, z brlohu vyliezol medveď, chytil čerta do dvoch láb a tak ho tresol o zem, že

sa ocitol až pri pekelnej diere a tam ostal ležať ako kus dreva.

Ide zbojník Klinko s princeznou ďalej, ide horami, ide dolami, a dobehne ho tretí čert:

– Stoj, Klinko, princezná ešte nie je tvoja. – A čiaže by bola? – Toho, kto hlasnejšie zahvízda.

A hneď čert zahvízdal, až sa otriasli vrcholce stromov a ozvena prišla až zo siedmej doliny.

Klinko sa iba zasmial a začal chodiť po hore a vytínať mladé brezy.

– Čo to vytínaš? – čudoval sa čert.

– Musím najprv brezovými húžvami sebe, aj princeznej, aj tebe, aj všetkým čertom v pekle

poobväzovať hlavy, aby sa nám neroztrhli, keď budem hvízdať. Naľakal sa čert a zutekal do pekla.

Tak sa Klinko aj s princeznou šťastne vrátil do zámku. Kompit kráľ sa potešil, keď videl znova dcéru, a

 dodržal svoj sľub: dal princeznú za ženu zbojníkovi Klinkovi a pridal mu k nej aj polovicu kráľovstva.

A čo zbojník Klinko? Zbojnícke remeslo je pekná vec –

no zavesil ho Klinko na klinec.

Načo by zbíjal, keď bol kráľom?

Uspokojil sa aj s tým málom.

A radšej zveľaďoval kráľovské imanie, aby mali čo zbíjať aj tí mladší, čo sa na zbojnícke remeslo ešte

iba chystajú. Bodaj by aj iní králi

len vládli – a nezbíjali.

Z knihy Veľká kniha slovenských rozprávok, prerozprával Ľubomír Feldek.