Čistotné prasiatko – Václav Šuplata

Čistotné prasiatko – Václav Šuplata

Leo len pohoršene krútil hlavou, keď okolo neho prešlo malé prasiatko. Niečo také ufúľané vari ešte nevidel.

„Tak takéto špinavé tu po dvore pobehovať nebudeš!“ povedal prasiatku a hneď sa aj obzeral po nejakom lavóre či väčšom hrnci.

„Veď keď bude pršať, tak sa umyjem, „ mávlo paprčkou prasiatko.

„Nebudeme čakan na žiaden dážď,“ mračil sa Leo. „Umyjem ťa hneď, len čo naberiem teplú vodu a zoženiem mydlo a uterák.

Prasiatku sa ani trochu nepozdávalo, že sa má kúpať v teplej vode, medzi nejakými bublinami, a potom sa nechať dosucha drhnúť akýmsi uterákom. Lenže bolo ešte malé a tak muselo poslúchať.

Leo o krátku chvíľu doniesol lavór plný teplej vody. Nespokojne krochkajúce prasiatko postavil doň a šampónom ho vymýval doružova a dovoňava. A keď potom prasiatko utieral mäkkým uterákom, to si už krochkalo veru úplne inak.

„A je to,“ povedal konečne Leo. „Áno?“ opýtalo sa smutne prasiatko.

Leo sa spokojne usmial, no prasiatko sa veru spokojne netvárilo.

„A nemohol by si ma umyť ešte raz?“ poprosilo.

„Netreba,“ povedal Leo, „už si čisté.“ Chvíľu nad čímsi úpenlivo dumalo. Zrazu sa schytilo, rozbehlo sa k najväčšej kaluži blata v kúte záhrady a vyvádzalo tam, ako to len prasiatka vedia. Keď to Leo videl, skoro sa rozplakal. Lenže prasiatko celé nadšené vbehlo do lavóra s teplou vodou, natešene pozrelo na Lea a spokojne povedalo:

„Teraz ma môžeš umyť ešte raz, mne sa to totiž veľmi páči!“