Kamaráti – Jana Belašičová

Kamaráti – Jana Belašičová

Tancujú si víly v rose, ako inak, všetky bosé.
Až raz jedna víla Mila, na tŕní sa poranila.
Uplakaná je už troška, vraj ju bolí celá nôžka.
- Au, to bolí, jaj to pichá,- víla Mila nahlas vzdychá.

- Neplač, víla, - lienka vraví, liečivý čaj rýchlo spraví.
- Neplač, víla, prídem hneď,- ponúka jej včielka med.

- Neplač, víla, - volá žabka, na nôžku jej vodu kvapká.
- Neplač, víla, - motýľ vzdychá, na boľavé miesto dýcha.

- Neplač, víla, - svrček káže, na ranu jej masti maže.
- Neplač, víla, - pavúk spriada, usilovne obväz hľadá.

O chvíľočku víla Mila, na nôžku sa postavila.
Utrela si slzy z očí, v rytme tanca sa už točí.

Odvďačiť sa chcela víla, lienka ju však poučila:
- Každý dobrý kamarát, pomôže ti v núdzi rád.

O pár dní však víla Mila, na nárek sa zobudila.
- Kto to kričí, kto to plače? Na nožičky rýchlo skáče.

V tráve malá lienka vzlyká, že jej prší do šatníka.
Kabáty má mokré veru, na streche má veľkú dieru.

Pribehla hneď víla Mila, domček lienke opravila.
- Každý dobrý kamarát, pomôže ti v núdzi rád.

O chvíľočku včielku zbadá, cestu domov márne hľadá.
Zablúdila, nešťastnica, slzy spadli na jej líca.

Pribehla hneď víla Mila, včielke cestu poradila.
- Každý dobrý kamarát, pomôže ti v núdzi rád.

Pri potôčku žabka kváka, bocian ju chce do zobáka.
Od strachu sa trasie celá, vytrpela si už veľa.

Pribehla hneď víla Mila, žabku z biedy zachránila.
- Každý dobrý kamarát, pomôže ti v núdzi rád.
Vtom začula pavúčika, učupený v tráve vzlyká.
Roztrhal mu ktosi siete, nešťastný je, iste viete.

Pribehla hneď víla Mila, pred domček ho usadila.
Potrhané nitky hľadá, pavučinky jemné spriada.
Priletela lienka zrazu, pozrela sa na tú skazu.
Zavolala včielku, žabku, motýľa i svrčka z chládku.
Čože robia? Uhádnete? Spolu pradú nové siete.
Každý dobrý kamarát, pomôže ti v núdzi rád.