Vlkove čižmy – Milan Rúfus

Vlkove čižmy – Milan Rúfus

„Ach, tí ľudia! Čižmy si to nosí!
A ja chodím po kameňoch bosí,“
vrčí vlk. „Ba pôjdem, namojveru,
k čižmárovi, nech mi vezme mieru!

Otvor čižmár!“ do dverí mu búši.
„Ľudské čižmy na mieru mi uši!“
Jachce čižmár, poza pec sa kryje.
„Aj bby som, nno nemám ddostácie.“

„Zoženiem ti. Čo chceš – modré z neba?“
„Jalovicu na remeň mi treba.“
Veru bola, dostál vlčko slova.
Hostila sa bedač čižmárova.

Pod viganmi rástli deťom brušká.
A čo s vlkom? Čakala ho skúška.
Vraví čižmár celkom osmelený:
„Dratvu nemám. Nože doneste mi

čosi ľanu!“ Doniesol – a veľa.
Čižmárka si deti zaodela.
A čižmár sa k vlkovi priam trizní.
„Vám, a také obyčajné čižmy?

Vám ja zajtra spravím celkom iné!“
Celú noc sa potom hriebol v hline,
riedil vodou hnedú kašu v kadi.
Prišiel vlk a švec mu takto radí:

„Vstúpte, pán vlk, do tej, onô, hmoty.
Budete mať najinakšie boty.“
A vlk, čože, v ľudskom svete hlúpy,
poslúchne ho, do tej kade vstúpi.

Vyšiel von a čižmár chváli, chváli.
„Čižmy? Kdeže! To je zázrak malý!
Tuším som ich rovno ulial na vás.
Ďakujem ti, moja múdra hlava.

Také čižmy ktože spraví?
Zbohom, pán vlk, užite ich v zdraví.

Ešte jedno: chráňte sa v nich vody.
Viete, voda každým čižmám škodí.

A tieto sú veľmi jemné, pane
Dávajte si veľký pozor na ne!“
Ide vlk a hrdo chvostom krúti.
„Pozrite sa – či som zaobutý!

Kto si bosý, do cesty mi nechoď!“
Len tu zrazu začuje psí brechot.
Svorka psov sa lačno rúti za ním.
„Zachránim sa, či sa nezachránim?

húta vlk a dychčí na úteku.
„Aha, rieka! Preplávame rieku.
Tej sa boja všetky zlostné psiská.
Poď, sloboda, čiže si mi blízka!“

Pláva vlčko, kam ho vlny nesú.
Vyšiel von a hľadí: čižmy! Kde sú?
Voda zmyla, odniesla ich k mostu.
„Spláchni, voda, moju hlavu sprostú!

Čo som sa ja medzi ľudí trepal!“
Nepáľ, braček, cudzie, veru nepáľ.
aby hasiť nemuseli iní
tvojou kožkou tvoje hlúpe činy.

Čo si skúšal? Zle ti bolo, kde si?
Lesy, vlčko, to je tvoje, lesy.
Rozsypal si ako blázon proso.
Ešte dobre, že bol z toho osoh:

u čižmára kvitol v okne muškát.
Drobizgu sa nadúvali brušká.
Mama mala ľanu, koľko chcela,
holé brušká plátnom zaodela.