Jedného večera – Vladimír Reisel

Jedného večera – Vladimír Reisel

Budeš mŕtva chladnejšia než meteorit
Budeš závratná ako mistrál
Až ťa zavraždí posledný vybuchnutý kvet
Až prestanú signalizovať tvoje obidve oči
Vymeniac si výstražné znamenia už naposledy
Ako dvaja tuláci s rukami veľmi tajomnými
Ako dve panny vytvorené z pien
Ako lampy vo vzduchu
Budeš ako krídlo anjela ktorý sa stráca
Budeš jedna z vestálok plná strachu
Plná cudzokrajných obrazov
Modrá ako krv majoránu
Tvoje vlasy limby
Dohasínajúce neďaleko brehov kde som ťa nachádzal
Schúlenú v koleso dymu budúcnosti
Spojenú so srdcom krvavníka
Budú len plagátmi hlásajúcimi môj pád
Moje pokorenie
Moju osamotenosť ako vulkán

Hlas gongu bol to osudný úder
Rozplynieš sa
A tvoje parky slz
Premieňajúce sa v hviezdy jeden po druhom
Budú sa odrážať v rozbitom zrkadle mojej dlane
Ako dnes
Ked sklonená nado mnou snívaš svoje záhadné sny
So všetkou horlivosťou úzkosti
S prameňom zmyselnosti
S nevinnosťou strateného syna a rozprávky
S veľkým rozhorčením strácajúcej sa siluety
Ako motýľ
Na krídlach ktorého ťa vidím obrátenú k západu
V magnetickom poli lásky mrežovanú dňom a nocou
V tieni jedov a drog ktoré uspávajú
Ako cesta na lagúne
Ako obraz predstavujúci tvoje srdce pri dáždniku súmraku

Budeš mŕtva chladnejšia než súhra chalcedónov
Než dúhové spektrum
Tvoje boky sa rozpadnú
Aby urobili miesto lastoviciam
Ktoré si postavia hniezdo
Pod tvojimi skamenenými prsami
Pokornými ako sága
Pod tvojimi prsami spievajúcimi labutiu pieseň

Nebude nič zatmie sa
A olivový tieň prikryje tvoju večne ožiarenú tvár