Mama ktorá nie je – Daniel Hevier

Mama ktorá nie je – Daniel Hevier

Je to čisté ako kôpka soli
mäkké ako vosk čo kvapka z hviezd
Nezahodíš to aj keď to bolí
do poslednej chvíle chceš to niesť

Je to taká bledomodrá ľútosť
čo ti občas dýchne na sklíčka
Volá sa to spomienka a smútok
volá sa to sen a maminka

Dávno ti už privoláva spánok
noxylon či iný taký liek
Ale odkiaľ ti práve dnes ráno
zavolala farba fialiek

Ostala tu iba prázdna šálka
na nej ucho smiešne obité
Čosi vonia po tme po zápalkách
čosi chodí mäkko po byte

čosi občas pohne záclonami
čosi praská v kĺboch fotelov
To len mamy chodia keď sme sami
pozerať na našu dospelosť

Na kotúlke ubúda už niti
už je iba na pár gombíkov
Možno by ťa za hrdlo ziaľ chytil
plakať si si ale odvykol

Mama je už niečím nepatrým
čo sa zmestí včele pod krídlo
čo odnesú v očiach biele srny
čo je už len nočným vábidlom

Utierá ti všetky beznádeje
čo ti v noci kánu lícami
Mama najviac vtedy je keď nie je
ako hlbka nad ulicami

Je tam Inde a chystá ti nebo
náprava jak vankúš pod hlavu
Ničoho sa veľký chlapče neboj
keď príde čas na tú diálavu

Vtedy vojde cez dvere a múry
a príde ti hlavu podoprieť
Počká pokým oči nezazmúriš
Vtedy príde mama ktorej niet