Ako sa hlúpy Jano oženil – Ján Navrátil

Ako sa hlúpy Jano oženil – Ján Navrátil

Hlúpy Jano pod hruškou
o dve hrušky prosí,
o dve hrušky čarovné,

z ktorých rastú dlhé nosy.
„Nech sa páči, hlúpy Jano,
no sprav najskôr skúšku,
či tie čary účinkujú.

Najskôr sám zjedz hrušku!“
Odrazu mal z nosa
nosisko sťa chobot.
Taký chobot zíde sa
na premnoho robôt.

Môže sa stať hasičom,
striekať vodu na strechy,
višne z výšok oberať,
poobíjať orechy.

Maruške tiež taký spraví,
kráske ako trojruža,
pretože je veľmi pyšná
a nechce ho za muža.

„Pozri, Marka, čo ti nesiem!“
„Hrušku, hlúpy Jano, hrušku.
Ale prečo iba jednu?“
„Najskôr treba spraviť skúšku.

Keď ti bude hruška chutiť,
otrhám i celý sad,
lebo ťa mám, Maruška,
nadovšetko rád.“

„Chutí, chutí, pravdaže.
Rýchlo ďalšie nos!“
„Najskôr pozri, Maruška,
na svoj dlhý nos!“

„Pomoc, Jano, beda mi!
Veď mám nos sťa chobot.“
„Taký chobot zíde sa
na premnoho robôt.“

„Ale veľmi škodí kráse,
hlavne dievčaťu.“
„Veď ja ťa chcem, Maruška,
takú nosatú.“

„Nech je teda ako je,
vrana k vrane sadá.
Aj ja ťa mám, Janíčko,
nosatého rada.“

/Z autorovej knihy Ďuro truľo a figliari/